2. V roku 2002 ma "milá pani" zo Všeobecnej označila za, citujem, „spomaleného blba". Áno, počul som to, čo rozprávate kolegyni, keď som s vami telefonoval a vy namiesto toho, aby ste sa mi snažili pomôcť, ste si zo mňa uťahovali s kolegyňou. Nezabudol som.
3. U zubára som čakal na vyšetrenie. Jednoducho mi povedal, že Všeobecná mu dala limity a on ich už pokročil. Keby som bol v inej, najlepšie súkromnej zdravotnej poisťovni, dávno by ma ošetril.
4. Nepáči sa mi, že dávate zľavu v katalógu Quelle, namiesto zmysluplných akcií a namiesto toho, aby ste nelimitovali nemocnice a neodkladali operácie. Alebo aby mala moja manželka rýchlejší prístup k mamografii. Nepáči sa mi ani, že platíte ministrovi jeho lacnú propagandu. A ani to, že nakupujete predražené systémy, budovy a dohadzujete kšefty pani Angyalovej. Pokojne v tom pokračujte, no bez mojich peňazí.
5. Moja nová poisťovňa platí lekárom najviac spomedzi všetkých. Platí načas na rozdiel od teba, milá Všeobecná. Nevytvára dlhy. Na telefóne sú ku mne milí, úctiví a zdvorilí. A na rozdiel od teba mi zatiaľ nepokazili náladu.
Mám už takmer 60, som starec. Podľa pána ministra súkromné zdravotné poisťovne verbujú len mladých a zdravých. No čuduj sa svete, poistili ma, hoci už tak zdravý a mladý nie som. Odteraz som poistený v Dôvere a viete, čo je na tom najlepšie? Keď sa mi moja nová poisťovňa nebude páčiť, zmením ju. A viete, čo je ešte lepšie? Oni to vedia.
