Summer in USA, 1.časť

„Skončím školu a pôjdem do Austrálie“, hovorím si približne v marci či apríli. Som v poslednom ročníku Ing. štúdia a nepáči sa mi predstava, že škola skončí a ja budem musieť robiť. Nakoniec to však Austrália nebola.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Austrália by mohla byť fajn. Rodina zostala totálne prekvapená, keď som im zvestoval túto novinku, ktorá sa mi zrodila v hlave. Chcel som tam ísť na 2-3 roky, študovať business a popritom robiť. Veď mzda je tam ževraj niečo vyše 4000 AUD. Avšak zistil som, že vyžaduje sa mať na účte 18 000 AUD – pre každý prípad(neviem načo až toľko) + náklady na školu sú 3000 až 4000 AUD. Túto myšlienku som teda zavrhol, toľko peňazí na účte nemám. A v tom.. mi spolužiak Edo hovorí: „Maťo, poď s nami na leto do USA.“ Ja na to: „Prečo nie?“ A tak sa začala moja cesta do Spojených štátov amerických.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Leto v USA vás vyjde na cca 2000 EUR, čo nie je také zlé. To človek buď má, alebo od rodiny zoženie. S tým, že v US môžete pracovať a toľko isto peňazí si môžete doniesť aj domov.

Odvtedy, čo som Edovi povedal, že pôjdem, prešiel asi týždeň a už som bol zaregistrovaný v agentúre, ktorá takéto cesty vybavuje. Do USA ideme štyria a ideme na program Work & Travel. Work si vybavíte buď už zo Slovenska alebo až na mieste. Moji traja americkí spolupútnici už robotu vybavenú mali, ja nie. Tak si hovorím, že niečo zoženiem na mieste, veď veľa ľudí mi hovorilo, že sa to dá bez problémov.

Tešil som sa ako malý, lebo nielenže som nikdy nebol v USA, ale nikdy som nebol tak ďaleko a nikdy som ani neletel lietadlom. Toho lietadla som sa aj trošku obával, ale všetko dopadlo dobre, lebo tieto riadky už píšem zo slnkom zaliateho amerického pobrežia. Leteli sme poľskou spoločnosťou(čoho som sa tiež obával :D ) z Budapešti do Varšavy a odtiaľ do New Yorku. Do New Yorku sme prileteli približne o desiatej večer a okolo pol dvanástej sme už vyšli vybavení pred letisko čakať náš odvoz. Zážitok spred letiska bol ako americká facka. Bolo tam asi milión ľudí. Všetkých rás a farieb kože. Chodili k vám rôzni ľudia arabského typu, či nechceme odvoz. Poviem vám, od nich by som odvoz nechcel. Pred letiskovou halou bola cesta, na ktorú v jednom kuse prichádzali a odchádzali autá pre akurát pricestovaných. Všetci tam trúbili, bol tam smrad, chaos, nejaký zamestnanec tam neustále pískal na píšťalke a vyháňal tie autá preč. Autá boli skoro všetky obrovské. Samé offroady, trucky, Jeepy a terénne autá. Presne také, ako mi predtým všetci rozprávali. Nakoniec prišiel aj náš odvoz, tiež veľké auto, nie však terénne. Chlapík, ktorý ho šoféroval, našťastie vyzeral normálne, nie ako šoféri ostatných áut, čo tam chodili. Vyzeral byť milí, naložili sme kufre, posadali si a začala sa celkom príjemná cesta. Náš šofér sa volal Adam a bol z Turecka. Bol zhovorčivý, veľkú časť cesty sme prekecali. Bol milý, asi tri krát sa nás opýtal, či sa nám dobre sedí, či je všetko v pohode a či klíma ide podľa našich predstáv. Keď zistil, že sme zo Slovenska, chytil svoj iPhone, niečo v ňom hľadal, po chvíli mi ho podal a povedal, že mám v ňom nájsť našu vlajku. Z ponuky som vybral slovenskú a zobrazilo mu asi 5 slovenských rádií. Opýtal sa, ktoré má pustiť. My prekvapený jeho prístupom sme tam sedeli a usmievali sa, vybral som teda Expres. Hrala akurát nejaká anglická pesnička. Keď aj druhá aj tretia pieseň bola po anglicky, opýtal sa: Second language of your country is english? (Vtedy som nevedel, či sa mám smiať, alebo byť zahanbený), tak mu hovorím, že nie, že máme v krajine veľa amerických vecí, ako aj hudbu, ale že nech chvíľu počká, určite pôjde aj niečo slovenské. Asi po 10 minútach začal hrať I.M.T. Smile a ich cesty druhej triedy, bol som rád, že aspoň niečo a náš šofér sa započúval do slovenských slov a hovorí, že máme pekný jazyk.

SkryťVypnúť reklamu

Adam bol v pohode chlapík, snaží sa žiť si svoj americký sen. Spomínal, že robí pre tri firmy (pravdepodobne šoféra) a že sa mu v Amerike páči. Pýtali sme sa ho, ako dlho je už v krajine a prečo prišiel. Hovoril, že 17 rokov. Spomínal, že v Turecku mal na pobreží Čierneho mora nejaký business, ale celý mu ho zničili záplavy, ktoré boli v tom období v Turecku. Sťažoval sa, že turecká vláda ani poisťovne mu nedali nič ako náhradu, že tam nefunguje insurance. Preto prišiel do štátov. Spomínal, že v USA je to lepšie, v období, keď na východnom pobreží zúrili hurikány (Katrina, Sandy a pod.), tak insurence fungovalo tak ako malo a za škody peniaze ľudia dostali.

SkryťVypnúť reklamu

Z New Yorku nás Adam bral do nášho cieľového mesta, do Ocean City v štáte New Jersey, čo je asi hodina a pol cesty. Cestou nám hovoril, cez aké časti prechádzame, najprv cez Brooklyn, kde hovoril, že býva, potom cez Staten Island. Bol taký milý, že dokonca mi aj dal volať z jeho telefónu, keď sme sa snažili dovolať majiteľke nášho ubytovania. Nakoniec sme okolo jednej v noci dorazili pred náš hotel v OC, zaplatili sme mu, zaželal nám všetko dobré a odišiel.

Obrázok blogu

Ocean City vyzerá presne ako tie mestečká, čo vidíte v amerických filmoch. Domy s terasami a stĺpikmi, žiadne ploty, iba dokonale upravené trávniky, samé veľké autá a široké cesty. Bol som rád, že sme konečne po tej dlhej ceste zo Slovenska úspešne dorazili. Americké dobrodružstvo sa môže začať.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
Martin Babocký

Martin Babocký

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý človek, ktorého baví biznis, no predovšetkým investovanie. Budem písať o bohatstve a chudobe, vzdelávaní, o mojich zážitkoch v zahraničí a o veciach prospešných pre spoločnosť alebo o myšlienkach hodných šírenia.Vediem vlastný blog na www.martinbabocky.com Zoznam autorových rubrík:  Summer in USASúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu