Štvrtý a posledný z minuloročných IRIS kurzov sa konal v dňoch 24. - 27. októbra 2016 v Kazachstane.
Môj pobyt v Kazachstane bol spojený účasťou na medzinárodnej kardiologickej konferencii, ktorá sa konala v meste Taraz. Taraz je podľa vyjadrenia kazašských kolegov neďaleko od Almaty. Ak sa použije slovo „neďaleko“, treba ho chápať v kazachstanskom ponímaní. To som zistila veľmi skoro hneď po prílete do Almaty, keď kolegovia ktorí nás čakali nám spokojne oznámili že nás hneď odvezú autom do „neďalekého“ Tarazu. V skutočnosti je Taraz vzdialený 500 km, čo podľa slovenského vnímania vzdialeností nie je až tak celkom blízko.
Taraz je historické mesto, ktoré leží v centre historickej hodvábnej cesty, s počtom obyvateľov 300 000 je centrom Žambylskej oblasti. Konferencia sa konala v novom modernom kardiologickom centre, vybavenom najnovšou technológiou, svojim programom a organizáciou odrážala vysokú úroveň kardiológie, s účasťou aktívnych kardiológov a kardiochirurgov, s veľkým podielom mladých profesionálov.
Samotný IRIS kurz sa konal v rekreačnom stredisku v Merke. Merke je miesto v horách, v južnej časti Kazachstanu, blízko mesta Taraz, neďaleko hraníc s Kyrgyzstanom. Takže blízko Tarazu znamená ďalších 150 km, kde sme sa po konferencii presunuli do krásneho horského prostredia s údolím, ktorým preteká reka Merkelka. Ocitli sme sa vo výške 1500 m nad morom, v krásnom horskom prostredí, obkolesenom horami do výšky 3000 m. Znovu sme si uvedomili, že rozhodnutie zmeniť pôvodný názov „letná škola“ na „IRIS“ bolo dobré rozhodnutie – náš kurz sa konal v dňoch kedy dátum už zodpovedal kalendárnej jeseni, počasie bolo zimné, mrazivé, so snehom, a jeden z našich lektorov priletel z jarnej Austrálie. Ako vidno, v žiadnom z týchto popisov sa „leto“ neobjavuje.
Účastníci kurzu prišli z rôznych kútov Kazachstanu (Almaty, Tara, Astana, Semipalatinsk) a z Biškeku (Kyrgyzstan), lektori prišli zo Slovenska, Austrálie, Turecka a Kazachstanu.
IRIS kurzy majú spoločný základný program, v každom sa však objavia osobitosti, ktoré daný kurz charakterizujú. Z množstva dojmov v Kazachstane by som spomenula aspoň niektoré:
Kazachstan je rozľahlá krajina. Jeho plocha je 55x väčšia ako Slovensko. Docestovanie účastníkov 30 hodín vlakom sa považuje za normálne.
Účastníci mali veľký záujem sa učiť, ochotu diskutovať a pracovať hlboko do noci, takže worshopy sa nezriedka končili o desiatej – jedenástej hodine v noci.
Účastníci kurzu boli predovšetkým kardiológovia, ich účasť podporovali novovybodované kardiocentrá, mnohí z týchto mladých špecialistov boli odtrénovaní v Japonsku, Južnej Kórey, Veľkej Británii, USA, a v Rusku.
Príroda v Kazachstane je obdivuhodná, videli sme kombináciu rozľahlých stepí a vysokých hôr. Darmo to človek vidí na mape, skutočnosť je fascinujúca.
Kazachstan má bohatú históriu, je to miesto kde sa stretávali a stretávajú kultúry, na jednej strane história hodvábnej cesty, na jednej strane najmodernejšia technológia - Bajkonur a kozmický výskum.
Navyše, mená účastníkov a názvy miest dodávali podujatiu rozprávkový poetický rozmer.
Snaha IRIS tímu je postupne organizovať národné kurzy, aby sa stali prípadne súčasťou univerzitného vzdelávania. V tomto smere bolo jedno špecifikum kurzu v Kazachstane poučné. Na rozdiel od predchádzajúcich kurzov nemali sme účastníkov, ktorí by vyžadovali komunikáciu v angličtine, všetci účastníci kurzu mali spoločný komunikačný jazyk ruštinu. Diskusie v skupine prebiehali teda v ruštine, a iba plenárne diskusie v angličtine. Ukázalo sa, že zlepšenie komunikácie v angličtine nebolo také výrazne ako vo všetkých predošlých kurzoch kde účastníci diskutovali v angličtine aj v skupinách. Používanie angličtiny pri diskusii v skupinách výrazne zlepšilo celkovú pohotovosť účastníkov komunikovať v angličtine: detaily a výsledky skupinových diskusií boli preddiskutované v angličtine, účastníci si zmobilizovali anglickú slovnú zásobu a predovšetkým, diskusie boli fokusované, sústredené na tému. Diskusia v rodnom (známom) jazyku je voľnejšia, pohotovejšia, a ľahko vedie k zabiehaniu do detailov a odklonu od témy.
Z toho plynie poučenie pre organizovanie budúcich národných kurzov: ak jeden z cieľov je budovanie medzinárodných kontaktov a spolupráce, ako aj kvalifikovaná predpríprava vedeckých publikácií, tak je potrebné zabezpečiť účasť účastníkov, ktorých prítomnosť bude vyžadovať používanie angličtiny aj pri diskusii v skupinách.
IRIS kurz v Kazachstane bol posledný z minuloročných kurzov. Celkovo sme za 11 rokov uskutočnili 19 kurzov, v 13 krajinách na troch kontinentoch, 316 účastníkov z 33 krajín. Na budúci rok sú zatiaľ plánované štyri kurzy: na Ukrajine, v Kyrgyzsku (Biškek), Kazachstane a Turecku. Predbežní kandidáti na rok 2018 sú Rusko (Petrohrad, Novosibirsk), Švédsko (Lund), Austrália. Snaha využiť tento efektívny spôsob vzdelávania na Univerzite Komenského v Bratislave sa v minulom roku nestretla s úspechom.
´Tu je malá fotogaléria:
