V predošlom blogu som reflektovala svoje prvé pocity ako reakciu na „Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania“. V krátkosti zopakujem: v návrhu je pomenovaných veľa čiastkových problémov, následne navrhované opatrenie sú čiastkové, neprepojené, a chýba celková vízia, kde sa chceme posunúť vo výchove a vzdelávaní za 10 rokov. Nehovoriac o tom, čo, kto, ako a kedy to urobí.
Necítim sa kompetentná robiť celkovú víziu výchovy a vzdelávania, ale stavajúc na mojej 12-ročnej skúsenosti redaktora amerického vedeckého časopisu, aktívneho vedca a autora vedeckých článkov, ako aj organizátora a lektora medzinárodných vedeckých škôl mladých vedeckých pracovníkov, tu je niekoľko poznámok ku Kapitole 6: Veda, výskum a tvorivé činnosti na vysokých školách.
Ako redaktor vedeckého časopisu, rada by som v horizonte 10 rokov videla prichádzať do redakcie kvalitné rukopisy vedeckých článkov napísaných našimi vedeckými pracovníkmi. Inými slovami, v horizonte 10 rokov zlepšiť kvalitu zaslaných rukopisov a tak zvýšiť ich šancu na uverejnenie v relevantných časopisoch.
Na naplnenie tejto vízie je nevyhnutné rozpoznať potrebu systematického vzdelávania a tréningu v nasledovných vzájomne súvisiacich oblastiach:
Príprava kvalitného protokolu vedeckej štúdie /projektu (Study protocol/ Project),
Písanie vedeckých článkov (Academic writing), a
Akademická angličtina (Academic English).
Potreba týchto zručností sa na našich univerzitách dostatočne (ak vôbec) nerozpoznáva, a neobjavuje sa ani v návrhu Národného programu.
Absencia takýchto predmetov vo vzdelávaní sa jasne prejavuje v nedostatočnej kvalite rukopisov prichádzajúcich do redakcie. Nie je to iba problém Slovenska, ale aj iných krajín alebo univerzít, kde sa tieto predmety nevyučujú a nevenuje sa im dostatočná pozornosť. To však nemôže byť útechou. Pritom je to tak jednoznačné – ak chceme aby naši vedeckí pracovníci publikovali dobré články, musíme ich naučiť robiť dobrý výskum a naučiť ich písať. Je to paradox – na jednej strane sú vedecké publikácie jedným zo zásadných kritérií hodnotenia výkonu a kvality vedeckých pracovníkov, na druhej strane študentov na písanie systematicky nepripravujeme.
Know-how na Slovensku máme (pozri predchádzajúce blogy). Minulý rok som sa snažila zorganizovať kurz pre PhD študentov na Komenského univerzite v Bratislave, obsah kurzu bol postavený na 11-ročnej skúsenosti medzinárodných vedeckých interdisciplinárnych škôl (International Research Interdisciplinary School – IRIS). Kurz sa nakoniec neuskutočnil pre malý záujem účastníkov...
