Moja, nebuď v strese!
No ako? Motivačné citáty vypísané? Pozitívne myšlienky nalepené na stene? Novoročné predsavzatia oznámené na sociálnych sieťach? Nové tenisky kúpené? Tapeta na mobile vymenená? Lístok do fitka predĺžený?
Verím, že áno, lebo ako sa vraví ako na nový rok, tak po celý rok. No dobre, dajme tomu pár dní, veď život sa v tomto roku ešte len rozbieha. Ale niekto už behá ostošesť. Napríklad milovníci behu na páse, vidím ich totiž z okna. Presne oproti môjmu bytu totiž otvorili nové fitness centrum. A od rána tam „makajú“ na svojom tele náruživí formovači tela. Tak som si povedala, či som ja horšia? No nie, ale nebudem ja platiť žiadne vstupenky do fitka, pekne si zacvičím doma.
Nie žeby sa mi až tak chcelo, ale stres a dlhoročné sedenie za počítačom si vybralo svoju daň. Samozrejme, kým som pristúpila k činu, hľadala som ľahšiu cestu. „Si v strese? My ti pomôžeme!“, dušovali sa na internete dobrodinci relaxačných, pohybových a duchovných programov. Niektorí dokonca ponúkali svoje služby zdarma – akože minikurzy, a potom šup, len pre teba do polnoci akciová cena tristo evri! No určite. Predsa len som sa do niektorých online pohybových kurzov zapojila. Zdarma. Tak som si teda zapla mobil a poďme na to. Kým som stačila zaostriť zrak, tak ladná bytosť už dávala ďalší cvik a ja som nevedela, či tú nohu, čo som horko ťažko zdvihla, mám teraz položiť, pokrčiť, alebo nechať svojmu osudu. Trápila som sa asi hodinu, spotená do morku starého trička, a potom som to vzdala. Ležala som na koberci a lapala po dychu.
Na druhý deň som ten dych predsa len našla a našla som aj nové videá. Chlapík čo sa tváril ako fyzioterapeut nevyzeral vôbec zdravo. Ani motivovane. Pomaly sa prevaľoval na žinenke, ktorú umiestnil kdesi v obývačke a jediné čo ma zaujalo bol pes, ktorý sa strašne nudil. Vôbec sa mu nedivím. Ďalšia cvičiteľka zrejme vyznávala štýl, čím neupravene vyzeráš, tým viac si „in“. Prírodná žena si natiahla na seba staršie tričko ako som ja, mastné vlasy stiahla do gumičky starej ako ona, a potom sa nám sebavedomo prihovorila: „Chceš vyzerať tak úžasne ako ja? Poď so mnou do výzvy!“
Povedala som si, dám internetu ešte jednu šancu. A hľa! Ideme tancovať a rozvíjať svoje ženské ja. O ženskom ja si myslím svoje, ale ten tanec ma zaujal. Pustila som si prvú lekciu. Dáma oblečená v ležérnych šatách s rozpustenými na červeno nafarbenými vlasmi opretá o dvere dákej starej šopy predniesla hlbokým hlasom magickú vetu: „Tvoj život sa dnes zmení!“ Ej, či som sa zľakla! Lekciu som okamžite vypla a šla si urobiť do kuchyne kávu!
Po pár dňoch som sa predsa len vrátila k svojmu odhodlaniu cvičiť a tento raz som mala šťastie! Našla som na internete konečne normálne cviky a normálne osoby, ktoré sa nehrnú za kopou svalov, ani peňazí, ale rozumejú chrbtici! A tak večer čo večer cvičím, potím sa, prekonávam svoje stuhnuté svaly. Spoločnosť mi robí moja miničivavka Bibi, ktorá najprv pekne z pohodlia gauča sleduje čo robím, a potom mi ide pomáhať. Teda ma zachraňovať, keď fučím na zemi. Oblizuje ma, behá okolo mňa a snaží sa ma presvedčiť, aby sme sa šli hrať. A ja sa smejem nahlas! No predsa len sa občas víťazoslávne pozriem na okná fitka oproti. Nech nemachrujú, tu sa cvičí tiež!
