Nemám rada zbrane

Nemám rada zbrane. Prinášajú skazu, smrť, spúšť, tragédie. Patrím ku generácii, ktorá zažila májové prehliadky tankov a zbraní. Keďže bývam v lokalite, kde sa tieto „parády“ konali, každý rok 9. mája sa po ceste valili tanky a my všetci sme ich „museli“ obdivovať. Nemám rada zbrane. Môj odpor pramení aj v tom, že moja mama a jej rodina boli vojnovou generáciou a front zažili a našťastie aj prežili. Nemám rada zbrane. A môj postoj korení aj v tom, že počas žiackych a študentských rokov sme počúvali o druhej svetovej vojne, zúčastňovali sa besied s partizánmi, o ktorých sme vážne pochybovali, že partizánmi boli. Tie besedy boli skôr trápne, boli plné komunistických kecov a všeobecných blábolov o zákopoch, hrdinstve a boji. Nechcem znižovať úlohu SNP, ani vojakov, ktorí bojovali proti nacizmu, ale komunizmus všetko spolitizoval. Dnes tu máme zasa zbrane. Trochu v inej – ale veľmi silne komickej podobe. Prezident, minister obrany sa pobrali hrať na vojakov. Sledujem tu spŕšku žartov, ktoré sa vyrojili po videách, ktorými verejnosť prezident „zavaluje“. Chápem, že Róbert Kaliňák má k zbraniam blízko, najmä ak s nimi rád obchoduje... treba pozrieť ako fungujú v praxi. Avšak hlava štátu sa hrá so zbraňami, akoby to boli hračky. To vážne? Možno pre niekoho sú zbrane hračkami – či už v jeho hlave, alebo v počítačovej hre. No toto je realita. Zároveň prezident ako hlava štátu týmto výcvikom znevažuje skutočných profesionálnych vojakov, ktorí prešli tvrdými výcvikmi a tiež tých, ktorých ešte v mladosti povinnú vojenskú službu absolvovali. Po žandároch tu teda máme akúsi formu vojenského výcviku, ktorý asi ťažko niekoho pripraví na reálny boj, ale za to môže úplne pomýliť psychiku človeka, ktorý sa odrazu bude cítiť silný, že držal v ruke zbraň. A to je nebezpečné! Psychotesty by mali byť povinné aj pri takýchto „vojenských prípravkách“, inak budeme všetci viac v ohrození, ako v bezpečí. Nemám rada zbrane. A verím, že svet dospeje do civilizačného momentu, kedy sila zbraní sa nebude používať, lebo budeme natoľko vyspelí duševne a duchovne, že konflikty sa budú riešiť inak. Ak vôbec budú.