Médiá ma už dlhšie upozorňovali na fakt, že sa nezadržateľne blíži jar. Ich tvorcovia sa zrejme stále pridŕžajú kalendárov z minulých storočí, kedy ročné obdobia na seba seriózne nadväzovali. A jar nesklamala a bola skutočne jarou! Dnes sa však jar zmenila na nevyspytateľné kolísavé obdobie, kedy sa zo zimných kabátov prezliekame rovno do tričiek. Čo už. Avšak médiá sú presvedčené, že jarný očistný rituál treba stoj čo stoj dodržať, hoci by ortuť teplomera siahala k 30 stupňom.
Nie, nemohla som už ďalej ignorovať dobiedzavé články o zdravom životnom štýle, zeleninových šťavách, šalátoch či vitamínových doplnkoch. Najprv som podporila farmaceutický priemysel a tabletky „zdravia“ som si dôstojne vystavila na chladničku. Cé, bé, é, slovom celá stupnica. Áno, iba ony zaručia, že budem mať silnú imunitu, silné kosti, silné vlasy a silné nervy. Jar však treba privítať aj správnym pokrmom. Týmto kombináciám som nedávala veľkú nádej. Priznám sa úprimne. Nevarím rada. Teda presnejšie, moje kulinárske schopnosti sú značne obmedzené. Dokážem síce pripraviť niekoľko klasických jedál, ale zatiaľ som sa nepokúsila o závažnejšie experimenty.
Povzbudená jarnými receptami z internetových stránok, som predsa len vyštartovala do neďalekého supermarketu. Vravela som si, iba tu nájdem cenné suroviny, ktoré sa v mojom tele premenia na zázračné životabudiče. Najskôr som sa si vyhliadla kútik obsypaný obilninami, ktoré výrobcovia zákerne premieňajú na rôzne müsli, zlepené čokoládou, sirupom, sušením ovocím, prípadne ich ponúkajú v naturálnej forme. Do nákupného vozíka som teda nahádzala niekoľko takýchto wellnes a fitness tyčiniek, vyrobených v UK. Dátum expirácie? Vydržia do ďalšieho volebného obdobia! Nemohla som odolať ani lákavým ryžovým chlebíkom v jogurtovej poleve a slaným nafúknutým nízkokalorickým vankúšikom. Krajina pôvodu: EU.
Potom ma môj zrak magicky pritiahol k biopotravinám. Bez váhania som vymietla regály so šťavami a pretlakmi. Ako bonus som pridala nekresťansky drahé hrozienka. So záujmom som zistila, že väčšina nekonečne trvanlivých biopotravín pochádza z Ázie, Afriky a teplejších krajín európskeho kontinentu. Nezabudla som ani na talianske cestoviny, hoci rozdiel medzi šesť vaječnými a bezvaječnými rezancami mi ostáva záhadou. Napokon som zaútočila na chladiarensky box so zaručene čerstvou zeleninou. Pridŕžala som sa zoznamu z internetu a disciplinovane som vyberala zeler, petržlen, cviklu, mrkvu, paradajky, zemiaky. Odvážne som pridala aj cibuľu. Dúfala som, že aspoň tá, bude slovenská.
Doma som sa posmelila nezdravou kávou a pustila sa do prípravy jarného pokrmu. Nastrúhala som surový zeler, mrkvu a decentne ho pokvapkala olejom a citrónom. Hurá, vitamínová bomba je tu. Prvé sústo mi pripomenulo časy, kedy som sa stravovala v školskej jedálni a podobné rozmočené šaláty nám vnucovali tety kuchárky k hovädziemu mäsu. Prekonala som odpor a šalát hrdinsky zjedla. Čudný pocit v žalúdku som sa rozhodla zahnať ryžovým chlebíkom. Chutil naozaj ako polystyrén, ibaže namočený v cukrovej vode. O nič lepšie na tom neboli ani tyčinky zo pšenice. Pokorne som ich však konzumovala až do chvíle, keď som pocítila a ušami zaregistrovala akési chrupnutie. Müsli v čokoláde ma pripravili o kúsok zuba a jednu plombu! Šok som sa rozhodla spláchnuť biošťavou z hrušiek. Po dvoch glgoch sa môj žalúdok definitívne vzbúril a oznámil mi, že viac sa už týrať nenechá. Zvyšok popoludnia som tak neplánovane strávila čítaním článkov o zdravej výžive – na toalete.
Sobotné ráno s naplnené vôňou kvitnúcich stromov rázne odohnalo moju depresiu z nevydarených pokusov zdravo žiť. A opäť sa vo mne prebudila nádej, že ešte dokážem privítať jar na úrovni. Módne trendy jasne velili čo sa má nosiť a čo nie, čo je in a čo je out. Nie, tentoraz ťa milovaná jar nesklamem. S odhodlaním som vykročila do nákupných centier. Aké však bolo moje sklamanie, keď som zistila, že väčšina z nich ponúka modely iba pre tínedžerov. Mám sa vari prednášať študentom v obtiahnutej teplákovej bundičke s umelou kožušinkou okolo krku? Alebo si zvoliť nariasený pulóver, ktorý naznačoval piaty až deviaty mesiac tehotenstva? A čo tak skúsiť obrovskú mikinu? Zastavil ma však nápis, hrdo oznamujúci spoločnosti, čo jej môže...
A čo tak napchať sa do obtiahnutého fialového topu a minisaka, ktoré sa roztváralo na bruchu a nemilosrdne odhaľovalo tukové rezervy tela. Bolo viac než isté, že vo všetkých supermodeloch by som vyzerala ako idiot. Z pochmúrnych úvah ma okamžite prebrali kapsáčové nohavice, krikľavé šiltovky, oranžové tielka a vydraté džíny s bielymi fľakmi. Premýšľala som nad tým, či módna polícia by sa nemala stať realitou a definitívne zabrániť storočiu nevkusu, ktoré žijeme.
Nákupná obchôdzka po módnych hitoch vo mne prebudila nástojčivý hlad. Namierila som do prvého stánku s rýchlym občerstvením. A ešte rýchlejšie sa rozhodla pre nekompromisnú pomstu. Už nikdy viac zlovestné, klamlivé, škodlivé módne a výživové jarné trendy! A objednala som si americký trojitý hamburger a obrovskú coca-colu. Šťavnaté bravčové mäsko, riadne vykúpané vo fritovacom stroji, sa spokojne posúvalo do mojich útrob. Tukové bunky priam kňučali od rozkoše, keď sa mohli dosýta napiť prepáleného oleja. Dokonca aj črevá mi odpustili úbohý plátok šalátu, ktorý sa skrýval v žemli. Lahôdky som zalievala presladeným nápojom a konečne som cítila, ako sa vo mne prebúdza jar.
Do boja proti reklamným trikom jari, som sa rozhodla zapojiť mládež. V utorňajšie ráno som sledovala, ako si študenti a študentky na školské lavice, umiestňujú rozličný proviant. Energetické nápoje, nesladené minerálky, müsli tyčinky a obilninové chrupky. Preľakla som sa. Požiadala som ich, aby napísali analytické príspevky o potravinách, ktoré nám okrem médií, vnucujú odborníci na zdravú výživu a potravinársky priemysel. Zdôraznila som im, aby si oprášili vedomosti z chémie a pozorne na obaloch potravín sledovali zloženie, prísady, zdravé a nezdravé všekonzervujúce, všefarbiace „éčka“.
Počas týždňa som sa vrátila k svojim bezpečným a nezdravým stravovacím návykom, nemodernému, no pohodlnému oblečeniu a vychutnávala si jarné slniečko a prvé pehy. S napätím som očakávala články od študentov. Mailová schránka sa začala zapĺňať. A ja som s radosťou čítala výsledky mladých novinárskych špehov a výskumníkov. Konečne nefalšovaná investigatívna žurnalistika. Výsledky boli ohromujúce. Škoda len, že by spôsobili celosvetový krach potravinárskeho priemyslu!
Vyučovacia hodina začala sľubne. Študenti si ku počítačom vyložili nezdravé sladené bublinkové nápoje, majonézou premočené bagety, vrecúška s hranolkami a množstvo čokolád. Skutočné zadosťučinenie som však pocítila pri pohľade na študenta, ktorý si nebojácne z ruksaku vytiahol drevenú doštičku a drobným nožíkom krájal riadne prerastenú slaninu. „Dajte si, je domáca“ vyzval ma. Nepohrdla som. Zdravé jarné trendy boli pre nás všetkých definitívnou minulosťou.
