Posledný týždeň som si seriózne vyhľadávala články na internete o Petrovi Lipovi a o jeho projekte s Milanom Lasicom...to aby som tam neprišla „nevzdelaná“. A dnes som sa vážne tešila na večer, pretože som absolútne netušila, čo ma čaká.
A teraz sedím...spamätávam sa z krásneho večera plného pohodovej hudby, úžasných textov a dokonalej atmosféry...toto všetko tento koncert ponúkol a kto chcel, mohol čerpať. Vekový priemer odhadujem tak na 35, možno aj vyššie, ale musím povedať, že sme všetci svorne spievali „pamparaaam“ aj „na-na-na“ a kyvkali hlavami v rytme hudby. Bolo to naplnené niečím čarovným, energickým a radostným. Asi si kúpim CD, aby som si túto atmosféru mohla niekedy aspoň trochu pripomenúť, ba dokonca asi sa začnem zaujímať o jazz...
Čo urobí jeden obyčajne neobyčajný štvrtkový večer, že? Hudba doprevádzaná vtipným slovom...dvaja charizmatickí umelci...príjemné prostredie historickej radnice...a potom prechádzka po meste...čo viac môžem chcieť? Dnešný deň bol opäť veľkým zázrakom plný malých prekvapení...
PS: Ďakujem za skvelý nápad a večer...
