Obe tieto situácie sú veľmi aktuálne. Prvú iste poznáte z médií. Ja poznám obe mamičky osobne. A sú to samozrejme úplne odlišné žienky.
Mamka dvojičiek s podporou celej svojej rodiny prijala chlapčekov aj keď neboli zdraví a aj keď ju mnohí zo spoločnosti odsúdili. Vraj to bolo nezodpovedné...Nezodpovedné a najmä sa to vymykalo pohľadu akejsi ideálnej spoločnosti so zdravými deťmi. Nepripomína vám to ideál, ktorý sa propagoval v 30. - 40. rokoch v Nemecku? Aj tam boli choré deti odstraňované a spoločnosťou zavrhnuté. U nás to akurát zakryjeme tým, že tie deti ľutujeme, aký ťažký život budú s postihnutím mať, že je to ba až týranie.
Ako sa však naša slovenská spoločnosť postaví voči mladej matke, ktorá aj napriek vysokému štádiu tehotenstva fajčila a pila alkohol pri každej príležitosti?
Predovšetkým o tejto matke nebude ani vedieť.
Pretože tieto veci nie je zaujímavé vyťahovať na verejnosť. Zaujímavé sa to stane až vtedy, keď rodičia skutočne (bez hanby) podajú žalobu na lekára za nedostatočnú starostlivosť.
Neuznávam potraty a vnímam ich skutočne ako nezodpovedný útek pred vlastným výsledkom predošlého konania. Ale táto žena mala ísť skutočne radšej na potrat, ako priviesť na svet dieťa, ktoré sama postupne zabíjala.
Je mi zle z nekonečného riešenia pozitívneho či negatívneho hodnotenia potratov.
Nie je snáď jednoduché pochopiť, že je to vražda? Aha ... prepáčte, toto slovo je veľmi kruté a za vraždu narodeného človeka hrozí trest odňatia slobody.
Tak poďme vraždiť tých nenarodených ľudí bez trestu, pretože sa vyskytli v nepriaznivom finančnom či sociálnom období, alebo že sú proste všeobecne takí nejakí nepriazniví a nevhodní. (pozn.autorky: Každá zlá finančná či sociálna situácia sa dá vyriešiť, stačí iba skutočne chcieť, nabrať odvahu, vedieť sa ozvať a informovať sa na správnych miestach.)
Matka Tereza povedala na tému potratov dva výstižné výroky: „Najväčším ničiteľom pokoja je abort, pretože ak matka môže zabiť svoje vlastné dieťa, čo potom bráni mne, aby som zabila ja vás a vy mna? Niet žiadnej prekážky.
Je úbohé rozhodnúť, že dieťa musí zomrieť, aby ste vy mohli žiť tak, ako si želáte."
Tak čo je horšie? Žiť tak ako mi to vyhovuje a nemeniť svoj životný štýl „iba“ kvôli nejakému „zhluku buniek“ kdesi pod srdcom alebo prijať dar života so všetkým, čo prináša?
Zostávam optimistka a verím, že pravé ľudské hodnoty si nenecháme vziať.
