Mňa to síce čaká až za dva roky, ale trochu to prežívam už teraz. Smútok, očakávania, radosť... To všetko som pociťovala, keď mi môj priateľ hovoril o jeho maturite. Stále hovoril, ako zle to napísal, ako sa kde pomýlil a podobne. No dnes sa dozvedel, že mu už stačí iba nejako zmaturovať a že už je prijatý na výšku bez prijímačiek.
Má obrovské šťastie, no aj tak bol neskôr trochu smutný.
Písal SMS obom svojim rodičom. No ani jeden sa neozval. Teraz čaká, čo sa stane keď príde domov. Či ho mama pochváli, či mu otec potrasie rukou a zagratuluje...
No verím že sa to dobre vyvinie a všetko bude v najlepšom poriadku. Tak by to aj malo byť.
Hlavne sa netreba stresovať pred maturou, byť v pohode, nebáť sa... A všetko bude fajn.