Mne sa tohto roku podarilo prekonať takýchto nočným môr viacero. Najprv som sa prestala báť lietať. Po jednom nie príliš príjemnom zážitku z mimoriadne turbulentného letu lietadlom pred 13 rokmi sa vo mne vytvoril hrozný strach z lietania. Bála som sa ešte na letisku a každý let bol pre mňa ako prechádzka po zábradlí mosta... Napätie pri každej zmene zvuku motora či slabej turbulencii bolo pre mňa takmer neznesiteľné. Spotená a vystrašená som sa tešila vždy len na to, kedy to už skončí. Keď som v tomto roku musela opäť začať lietať na služobné cesty, na miesto radosti z poznávania ďalekých krajín, som sa desila už len pri predstave, že budem musieť "zase" letieť. A tak som trpela a lietala. Práca je práca. Keď ma však videla moja kamarátka Evička, ako sa bojím každej služobnej cesty, spýtala sa ma, či takto chcem trpieť vždy, keď budem musieť letieť. Či si nemôžem povedať, že lietať je predsa prekrásne a letiská i sám let sú ešte stále zážitkom. Ponúkla mi iný pohľad na vec. Spýtala sa ma, či sa nemôžem začať báť, až keď to bude naozaj vážne a že či dovtedy nemôžem ani na chvíľku pripustiť, že letecká technika je dnes vyspelá a že piloti často vedia vymyslieť záchranu aj v poslednej chvíli. Skrátka, presvedčila ma. Ja viem, poviete si, že som sa dala ukecať. Keď som však to isté povedala môjmu kolegovi z Ruska, ktorý sa tiež bál lietať a zabralo to, povedala som si, že ten istý "evopozitívny" návod ponúknem aj vám. Čo ak aj u vás zaberie? Skúste to a uvidíte, že turbulencie budete považovať za niečo, čo piloti v pohode zvládajú a ak nie, je to len v minime prípadov. A aj vtedy sa môžete začať báť ale až keď to bude naozaj vážne. Keď mi odpadol tento kameň zo srdca, dohodla som sa s priateľmi, že pôjdeme dovolenkovať na jachtu. Ja, ktorá som sa bála aj plavby na veľkom trajekte a vlnenie mora vo mne vyvolávalo panickú hrôzu. Lenže niekedy prosto musíte ísť do toho, čoho sa tak veľmi bojíte. A tak už po jednom-dvoch dňoch na mori som sa úplne prestala báť. Dôverovala som lodi, kapitánovi a aj počasie nebolo najhoršie. Kolísanie mora mi zrazu pripadalo krásne, vietor a náklon lode som považovala za dobrodružstvo, skrátka zmenila som môj vlastný postoj. Skúste to, ono sa to naozaj dá. Všetko je len vo vás a vašom postoji. Keď som si už myslela, že viac sa ani prekonať nemôžem, išli sme na jesenný výlet do Moravského krasu. Moje očakávania boli zhruba také, že veď je tam krásna príroda a s milými priateľmi to bude iste pekný výlet i keď som už videla, vskutku prekrásne jaskyne Moravského krasu.
Lenže prišlo prekvapenie, okrem väčších jaskýň ako Býčia skala, ktoré boli tiež krásne,
nás náš skúsený sprievodca zobral do takých jaskýň, aké nie sú bežne prístupné a tak som zrazu vliezala do úzkych skalných štrbín a do dier, ako z mojich nočných môr, kam by som kedysi nevošla ani omylom. Nevideli sme len nádhernú jesennú prírodu Moravského Krasu, ktorý dostal meno po zásluhe ale aj zopár prekvapení. Netopiere, pavúky a samozrejme aj vnútro týchto skalných dier a štrbín a medzi nimi i kvaple, ktoré bežne ľudia nevidia.
Veľkým zážitkom však nebola výzdoba týchto skalných dier a jaskýň. Vrcholným zážitkom bolo pre mňa, keď nás sprievodca nechal pretiahnuť sa úzkou skalnou štrbinou, širokou tak na prielez ležiaceho človeka na boku. Posúvať som sa mohla jedine jednou nohou, lebo ruky som musela mať pripažené pri tele, aby toto úzke miesto preliezť. Po pár metroch po štyroch som zostala zakliesnená a obliala ma skutočná hrôza, že toto predsa nezvládnem. Keby vtedy zozadu nebol na mňa prehovoril sprievodca, že mám ísť nabok a že sa mám odrážať nohou, tak tam asi zostanem a vzdám to. Keď sme potom desiatky metrov pod zemou, všetci na povel zhasli čelovky a zostali sme v úplnej tme a tichu, spoločne sa držiac v kruhu, ten stav úplnej čistoty mysle, radosti z prekonaného a hlboký emocionálny zážitok boli priam hmatateľné. Keď som toto miesto zdolala, vedela som, že som prekonala najužšie miesto svojej duše.
Odporúčam aj vám priatelia, pokúste sa prekonať samých seba, lebo endorfíny z takéhoto víťazstva vo vás zostanú nadlho a možno aj navždy. Život je len jeden a je len na nás, čím si ho naplníme.
