Sviatky nového roka až po pravoslávne vianoce priviali do Prahy množstvo Rusov. Kamkoľvek sme sa vybrali, počuli sme túto reč. Parádny zážitok bol hneď ráno v hoteli, keď nám ochotná recepčná pribehla prepnúť program ruskej televízie, čo bežal na obrazovke. Po odchode ostatných, evidentne ruských hostí z raňajok. Vravela som jej, že mi to nevadí, hoci jej evidentne áno. Pripomínala som si ruštinu a sledovala, čo za správy vysielajú v Rusku. Recepčná ale povedala, že ona chápe, že to potrebujeme prepnúť a že mi to teda prepne na český program, nech si len vyberiem ktorý. Tak som jej zopakovala, že som s tým úplne O.K., a že sa bavím, že prepínať to naozaj nemusí. Diaľkové však nemilosrdne zrušilo ruskú virturealitu a preplo ma na tú českú. Keďže recepčná cítila, že nejako nejavím nadšenie, tak mi ešte ochotne ponechala diaľkový ovládač, nech si teda sama po chuti vyberiem. Celkovo boli k nám všade veľmi milí. Evidentne sme neboli prevládajúci "rusáci".
Neskôr, po raňajkách, sme sa pýtali recepčnej na kultúrne udalosti v meste, že si ideme pozrieť nejakú peknú výstavu. Recepčná nám profesionálne zapla stránku pražskej turistickej organizácie a listovala v ponukách presne podľa našej navigácie. Aj vďaka recepčnej a jej radám, sme absolvovali skvelý trojkráľový program v Prahe, informácie nájdete nižšie v poznámke. Aby sme však do centra mesta z hotela trafili, dali sme si od nej poradiť aj električkové spojenie. No a keď nám práve radila ako docestujeme na Náměstí Republiky, tak k nám podišla asi dáma z Ruska a povedala veľmi ticho, bez úvodu, len slovo "Zapak či zapad". Premýšľali sme. Že by chcela na západ? To je ešte kúsok ďalej, nie? Po rusky viem ale naozaj som netušila, čo potrebuje. Prenechala som teda ochotnú recepčnú tejto dáme, aby jej tiež tak skvele poradila ako nám.
Recepčná sa však na moje prekvapenie pomerne nevrlo otočila a odišla. Vrátila sa o chvíľku s pomocníčkou z kuchyne, ktorej nahlas povedala, že ona tej rusáčke nerozumie. Tá po jedinej otázke záhadu vyriešila. Ruská turistka hľadala ZOO park. Tak sme sa zasmiali, že nám to pripomenulo Otíka z Vesničky, keď zašuškal vo filme "Rohlík". Rusi a ruština boli teda v Prahe predvčerom všade. Našťastie už bez tankov. Preto sme si po návrate domov pustili film Kolja. Nech si pripomenieme, ako to bolo kedysi. Veď táto generácia narodená v deväťdesiatych rokoch už ani nevie, ako to bolo, keď tu boli Rusi ako naši okupanti. Keď sa pod nami, od ich tankov, triasla zem. Teraz sa nám už len trasú bruchá od smiechu, keď nám často pripadajú už len smiešni. "До свидания друзья ". (Preklad: Dovidenia priatelia).
Preklady pripájam pre moju dcéru, neuveríte, ale ona už replikám filmu Kolja bez prekladu nerozumie. A možno to je aj dobre.
Dcéra, po prečítaní článku povedala, že ona nielen, že nerozumie, ale nevie to ani prečítať, myslím text z azbuky. Takže pre tých, čo by chceli vedieť ako sa tie ruské texty čítajú, (inak medzi nami blogermi wysiwygu dala azbuka tiež riadne zabrať), prikladám aj fonetický prepis:
"Eta raždestvenskije sveči, eta ani razžigajut stoljka mnoga svečej na Raždestvo".
"Krasnyje".
"Da svidanja druzja".
Zaujímavé aktuálne výstavy v Prahe:
Prvú sme si vybrali výstavu Tauromaquia alebo tvárou tvár býkovi. Obrazy a grafiky nášho, stále obľúbenejšieho Picassa, Daliho, Goyu, Fillu, Čapka a ďalších umelcov, venovanú býčím zápasom. Súčasťou je aj skúšobný kartón ku Guernike. Vskutku paráda. No a hneď v tom istom Obecnom dome sme navštívili aj výstavu "Timeless" nádherných modelov šiat a doplnkov návrhárky Blanky Matragi, k 30.výročiu jej tvorby. Veď sme ženy, tak ku korride je treba navodiť správnu rovnováhu. To všetko sme zapili skvelou kávou v nádhernej secesnej kaviarni Obecného domu, kde obe výstavy práve prebiehajú. (Býci do 9.4.2012, Blanka do 7.10.2012). Odporúčam.
