Herecký koncert troch vynikajúcich českých hercov vo včerajšom predstavení Kumšt bol zábavný, smiešny a trpký zároveň. Pointa príbehu je neuveriteľne zaujímavá a jednoduchá. Jeden z hrdinov príbehu, Boris, si kúpi biely obraz za 300 000 a tak hrdinovia príbehu riešia, čo mu na to povedať a čo je teda v priateľstve dôležitejšie, pravda alebo takt?! Dobrá otázka, však? Keď sa do toho zapletie aj žiarlivosť, spoločenské hry na víťazov a porazených či ešte dôležitejšie zistenie, či je v živote dôležitejšia láska alebo priateľstvo, vznikne naozaj veľmi zaujímavé predstavenie ako vystrihnuté zo života.
Kumšt/Art je podľa plagátika komédia o živote a o schopnosti prežiť, ja by som dodala, že je to komédia trpko - sladkobôľna a naozaj realistická. Je to dielo dramatičky Yasmine Reza so zaujímavým multikultúrnym osudom. Yasmine je Židovka žijúca v Paríži, kam emigrovali jej rodičia, Iránec zo Samarkandu a huslistka maďarského pôvodu z Moskvy. Yasmine je dnes držiteľkou prestížnych ocenení a hra, s ktorou včera do Bratislavy zavítalo divadlo na Jezerce Jana Hrušínského ponúka vskutku zaujímavý pohľad do života mužov - priateľov, čo je prinajmenšom prekvapivé od ženy dramatičky.
Okrem Jana Třísku - známeho učiteľa Igora Hnízda z Obecní školy boli v predstavení ďalší dvaja herci, každý z nich predstavoval jedného priateľa. Jan Tříska Mareka, Jan Kačer Borisa a Jan Hrušínský Ivana. Všetci traja boli výborní, Jan Tříska však v roli Mareka naozaj exceloval. Jeho prejav je tak živý, že sa človeku nechce veriť, že prekročil 70 tku. Verím, že mu to i naďalej bude takto skvele hrať, ako včera večer v Bratislave. A vy si nenechajte ujsť príležitosť, vidieť niekedy tohto herca hrať naživo. V podaní Jana Třísku je divadlo skutočný herecký koncert.
Tu prinášam aj zopár vybraných informácií z internetu z rozhovoru z Janom Třískom v izurnále:
Slávny český herec sa narodil v roku 1936. V rokoch 1955-1959 vyštudoval herectvo a stal sa historicky najmladším členom Činohry Národného divadla. Odtiaľ odišiel do Divadla za branou a po jeho zrušení sa stal členom Městských divadel pražských.
Vyťažený divadelný herec dostal i filmové príležitosti - Srpnová neděle, Lidé z maringotek, Na samotě u lesa.
V roku 1977, po podpísaní 2000 slov a zatknutí najlepšieho priateľa Václava Havla, opustil s rodinou Československo a usadil sa v Amerike. Aj tu sa stal uznávaným hercom. Pracoval s takými režisérmi, ako Peter Brook, Warren Beatty, Anatolij Efros.
V roku 1990 sa začal vracať do svojej rodnej krajiny a účinkoval vo filmoch Obecná škola, Řád, Želary, Horem pádem. Za úlohu markíza vo filme Jana Švankmajera Šílení získal Českého leva.
Výber najzaujímavejších výpovedí Jana Třísku v tomto rozhovore:
"Normalizačná doba bola veľmi depresívna. Pokúšali sme sa správať čo najprirodzenejšie. Túžili sme po zachovaní si určitého lesku, aj keď sme sa neustále pozerali cez rameno, či nás niekto nepočúva. To bolo pre tú dobu charakteristické."
"To je ťažká otázka. Niektoré stars si prajú byť hercami a niektorí herci chcú byť stars. Fakt je, že niektorí sú naraz oboje. Sú tiež rôzne druhy stars, napríklad box-office stars, kvôli ktorým si ľudia kupujú vstupenky do kina."
" Áno, neustále sa stretávam s legendami a mýtmi. Ich súčasťou je, že na ulici ku mne pristúpi pán, ktorého som nikdy v živote nevidel, a pýta sa: Pamätáte sa? Ja na to: Čo si mám pamätať? „Večerali ste v Prahe v čínskej reštaurácii večer pred tým, ako ste emigrovali. Prišli ste ku mne a zašepkali mi: S nikým sa tu nelúčim, ale vám chcem povedať zbohom." Napriek tomu, že som o emigrácii nepovedal ani vlastnej matke, odpoviem: „Áno, pane, máte pravdu." To je najjednoduchší spôsob, ako to s legendami a mýtmi vyriešiť. Potvrdiť ich."
