
A tak, hoci sme pozvali do nášho hlavného mesta aj turistov z celého sveta, musela som odpovedať na prekvapené otázky Novozélanďanov, Škótov, Slovincov, Poliakov, Francúza, čo sa to vlastne deje. Každý sa čudoval, prečo neprekladajú trebárs do angličtiny. A ja som sa strašne hanbila, že robíme medzinárodnú párty v Pártyslave, mimochodom v krajine EÚ a náš moderátor nevie na medzinárodnej párty ani ceknúť po anglicky, o iných jazykoch ani nevravím.

Ďalšie jazykové prešľapy a trápne komentáre na pódiu boli len dotvorením veľmi slabej úrovne moderátorskej práce, hoci program bol na oboch scénach skvelý. Vlastne sa môžeme tešiť, že tí cudzinci nerozumeli, predpokladám, že by vôbec nechápali a pýtali sa ako ja - co tím chtěl básník říci...? Program však začal vynikajúco. Azucar Cubana so svojou horúcou zmesou salsy, merengue, salsatonu, reggeatonu a rumby rozohriala nielen mňa ale aj tancuchtivé Hviezdoslavovo námestie.
Žiaľ, potom začal hviezdiť pán moderátor Ďuro Turis, (tak to stojí v programe...) a tak sme radšej odišli na Hlavné námestie. Tam sme si zaspievali hitovky Petra Lipu a skvelého Tradicional Clubu. Everybody loves silvester night - jediný, aký taký, internacionálny text pesničky, aj keď po anglicky sa nepovie na včerajšiu noc silvester ale New Year's Eve http://en.wikipedia.org/wiki/New_Year's_Eve.

Prečo však radných pánov nenapadlo objednať aj nejakých cudzích spevákov a prečo už nie je na Michalskej ulici napríklad techno párty a na Laurinskej World music párty nepochopím. Pred rokom sme počuli aspoň chorvátsku Karmu na diskotéke ale včera len staré hitovky. DJ Tusom sa tiež veľmi nevytiahol. Mohol pustiť aspoň po pesničke aj od iných hojne zastúpených národností. Trošku práce ale aká radosť v tvárach cudzincov.
Nadôvažok po návrate na Hviezdoslavko na obľúbenú párty pod holým nebom, nás neminuli moderátorské perly v našej rodnej reči a tak sme vysvetľovali a prekladali. Teda, keď bolo čo. Alebo sa vám zdá smiešne na pódiu povedať: "Čo budeme mať už o hodinu, či vlastne o pol hodinu? Euróóó alebo kričať z pódia po slovensky na medzinárodné publikum: " Čo kričí pravá strana? Euro? A pravá kričí čo? Bratislava?" Cudzinci len krčili plecami a pýtali sa, čo to vravel?

Skrátka jeho múdrosti nemali konca kraja, úplne absentovali informácie o ubiehajúcom čase či ďalšom programe, o zdraviciach v iných jazykoch sme si mohli nechať akurát tak snívať. Najlepšie bolo, že na pódiu nemali HODINKY!!! Vážne! Stále si plietli čas a tak nevedeli ani vygradovať zábavu ani upozorniť na ohňostroj a odpočítavanie posledných minút starého roka. Cudzinci im aj tak nerozumeli, preto mnohí zmeškali prechod ku Dunaju a vyvrcholenie večera za zvukov famóznych Diabolských huslí.

Včera som s radosťou slúžila okolitým cudzincom ako prekladateľka a vysvetľovačka. Spravila by som to opäť, veď na to človek vie cudzie reči, aby sa toľko krát stal znovu človekom, koľko krát pomôže v tom jazyku ľuďom, či nie? Partia ľudí z rôznych krajín sveta bola úžasná. Bavili sa a vraveli, že sa im veľmi páči a že sa vrátia, akurát, že nerozumejú....

Dúfam, že napriek tomuto organizátorskému faux pas, prídu turisti na Slovensko, sláviť príchod nového roka opäť. Bez nich by totiž Bratislava pripomínala starý vidiecky Prešporok.
