Dnes večer sa pre nás Bratislava zmenila na Buenos Aires, kolísku argentínskeho tanga prenesenú do kaviarne Scherz na Partizánskej ulici. Dnes večer tu totiž hrala kapela Porque Tango s hosťom, vynikajúcim kubánskym spevákom Lazarom de Jesus Hodelin, tú najkrajšiu zmes argentínskych táng, po akých som len túžila.
Keď sme prichádzali do príjemnej kaviarne Scherz po Zochovej ulici, chodníky boli pokryté snehom, museli sme preto ísť po ceste. Keď sme po úžasnom zážitku odchádzali, sneh z chodníkov akoby zázrakom zmizol. Musela ho rozpustiť tá zázračná zmes vzrušujúcej a tajomnej hudby, ktorá sa liala z kaviarne Scherz oknami, dverami a vyliala sa až do bratislavských ulíc.
Porque Tango naplnilo priestory kaviarne do plna. Nielen ľuďmi, z ktorých mnohí museli v úplne zaplnenej kaviarni počas koncertu stáť ale aj naše srdcia, ktoré počúvali za nás. Kapela zahrala zmes nádherných argentínsky táng a vynikajúci spevák Lazaro nás, tri krásne ženy, preniesol šmahom ruky a svojim úsmevom tisícky kilometrov ďaleko do Latinskej Ameriky, z ktorej pochádza.
Tango je hudba, ktorá vám nedovolí zostať chladnými. Buď vás neočarí, čo si neviem celkom dobre predstaviť alebo vás chytí do svojich horúcich rytmov, melódie radosti aj utrpenia a už nepustí. Parket sa tak počas koncertu viac a viac zapĺňal tancujúcimi pármi, z ktorých sálala vášeň pre tento vzrušujúci tanec a my sme mali nielen hudobné ale aj vizuálne zážitky.
Keď nakoniec Lazaro pridal ako prídavok na moje želanie, ešte raz moje najkrajšie tango, pieseň Por una cabeza, nezostalo mi nič iné, iba skonštatovať, že život je stále iba jeden a užívať si ho treba teraz a tu, lebo dnes môže byť navždy....
....a tak aj vám prajem takéto zážitky, kde sa hudba, tanec, ľudia a nálada premenia na putovanie časom, kde sa môžete šmahom fantazijného prútika ocitnúť kdekoľvek na svete, kde si len zaprajete. Ja som sa dnes túlala ulicami Buenos Aires a cítila vibrácie argentínskeho tanga, akoby som v tom náručí Al Pacina bola ja sama.
