Myslím, že láska vždy obohacuje a že aj keď trvá len okamih, vyjdeme z nej iní a sme inde. Podľa mňa vždy získavame. Nesmieme však počítať čas na hodiny či dni, musíme vedieť toho druhého nado všetko milovať ale aj včas odísť. Nesmieme ľpieť na svojich predstavách a najmä chcieť toho druhého vlastniť. Lenže niekto vraví pravý opak. Povedzte týranej žene, že dačo vyhrala, utešte zranené srdce, vyliečte lásky boľačky a zásahy, ktoré niekto cíti ako by mu zaťali do živého. Naozaj ma zaujíma, čo vy na to.Veď existujú milióny názorov na lásku, ktorú každý chce a každý hľadá. Bez ohľadu na pohlavie, vek či miesto. Niekedy mám pocit, že na lásku sme naozaj všetci krátki. Že ju nemožno vysvetliť rozumom, opísať farbami či analyzovať našim ľudským umom. Môžeme ju iba cítiť srdcom a vždy a znovu sa pri nej čudovať a pre ňu žiť. Je láska dačo nadpozemské, čo naša vlastná predstavivosť nemôže úplne obsiahnuť alebo je naopak láska iba klam? Našli ste už pravú lásku? Povedzte mi, prosíííííím, ako vyzerá?
