Na popolcovú stredu býva u nás veselo

Keďže som napozeraná tých amerických filmov, kde sú k sebe susedia takí milí, že sa appple pie-om vítajú, keď sa ktosi nasťahuje nový do domu, tak som ich hneď pozdravila, vzájomne sme sa predstavili a ja som ich privítala u nás v dome, nech sa dobre cítia a nech sa im darí. Potom som navrhla, že ak majú chuť, nech prídu na kávičku a na koláčik, keď budú zabývaní, že nás tým potešia.   Nuž a všimla som si, že čosi nie je v poriadku. Reakcie boli prinajmenšom také...nuž rozpačité. Potom pozerám na ich syna, cca 10 ročného mladíka a vidím, že na mňa, s prepáčením, čumí ako teľa na nové vráta.   Medzitým však prišiel výťah a my sme sa porúčali. Keď som zavrela dvere na byte, pýtam sa dcéry: "nezdali sa ti nejakí divní?" No a moja dcéra vraví:" mami, pozri sa do zrkadla".   Tak som hneď hodila skúmavým okom na moju tvár a tam sa mi skvel naozaj vynikajúci maliarsky výtvor nášho pána farára, pekne čiernym popolom na mojom čele namaľovaný, úhľadný, asi 3-4 cm veľký kríž. Pamätala som si, že si pán farár namočili prsty, kým ma označili znakom pominuteľnosti.   Nuž, čo vám poviem, hneď ma napadlo, že vyzerám ako príslušníčka všetkých siekt sveta, teda pre neveriacich a zvlášť pre decko....    Tak som sa pri najbližšej príležitosti pani susede ospravedlnila, že som si vôbec neuvedomila, aká som bola vyzdobená a že ak to nepoznajú, asi boli prekvapení...   ...no a odpoveď bola...dosť.   A tak sme ušetrili. Na kávu naši susedia nikdy nedorazili a zároveň sme získali v rodine príhodu, pre ktorú nám popolcová streda už nepríde taká "škaredá" a samozrejme aj podnet na zamyslenie o tolerancii...   a potom, že ktorí sú netolerantní, kresťania či neveriaci? ...:)