O chvíľu sú dušičky a ja viem, že tie tohtoročné sú zvláštne
Rok 2008 je plný strát a nálezov, ako hádam žiaden doteraz. Najprv začal tak pekne. Vybuchujúce ohňostroje pri Dunaji, oslava príchodu Nového roku za zvukov môjho obľúbeného klaviristu Richarda Rikkona a potom zakrátko, oslava mojich narodenín v kruhu skvelých priateľov, na ktorú doteraz spomíname. Prebehol január a ja som si našla novú prácu. Všetko sa darilo, svet bol úhľadný ako v krištáľovej guli i keď ho neobchádzali choroby a starosť o zdravie muža, čo mi dal nielen priezvisko ale aj svoju nekonečnú lásku. Na začiatku februára som oslávila s mojim otcom, ťažko trpiacim chorobou jeho 78.narodeniny. Nevedela som, že budú posledné.
In memoriam Ing.Vojtech Bago 2.2.1930 - 20.4.2008 (zdroj: AB)
Zanedlho potom prišla smrť po môjho milovaného otca. Muža, čo v živote mnohým pomohol a bol nám príkladom vo viere i jednoduchosti života. Muža, čo nekonečne miloval moju matku a každému z nás detí dal mnohé dary. Najväčšími sú túžba po pravde, spravodlivosti a viera. Preto tohtoročné dušičky pre mňa veľa znamenajú. Viem, že jeho svieca života zhasla a moje zasvietené na hrobe ho na svet nevrátia. Ale oslavujem tento blížiaci sa deň tak, aby som si na neho spomenula, akoby bol medzi nami. A vás prosím o vaše modlitby.
