Stávalo sa mi, že mi niektorá z mojich kamarátiek, po prečítaní môjho článku povedala, že moje osobné nešťastie z neho skrátka kričí alebo, že cítiť, že nie som vyrovnaná, šťastná a podobne. Jeden kamarát mi dokonca vytkol ako môžem byť taká hlúpa v jednom osobnom rozhodnutí. Na veci, ktorým nerozumeli sa to stávalo ešte častejšie. Môj kozmopolitný antirasizmus, obdiv k Rómom, Maďarom, černochom a vlastne každému, kto je iný a poukazuje na rôznorodosť a jej bohatstvo, vyvoláva aj medzi mojimi kamarátmi prudké antipatie a reakcie, nielen v diskusii na blogu. Na to som v jednej chvíli pochopila hlbokú pravdu. Spýtala som sa, ci aj nešťastní, nevyrovnaní, hlupáci, naivky či blázni smú mať svoj blog...? Neviem, či budete súhlasiť ale ja si naozaj od vtedy uvedomujem, že hlas nemajú len ľudia s IQ na nadpriemernej úrovni, združení v Mense http://www.mensa.sk/ ale aj jednoduchí, prostí ba až sprostí :) ľudia či od prírody inak neobdarení ba dokonca aj blázni, naivky či Všetci, ktorým osud nedoprial. Veď napríklad v politike je celé panoptikum pováh a úrovní, hoci by som privítala ešte viac rôznorodosti:), a nikto nikomu nekáže hlúpeho človeka voliť. Má však právo hlasu a má byť vypočutý. Lebo svet patrí čestným, prostým ľuďom s detsky naivnou radosťou zo života, ktorí sa neboja milovať, skúšať, obetovať a žiť. A tak chcem byť radšej bláznom, čo je iný a nebojí sa toho, chcem byť naivná, lebo naivní vynikajú prostotou duše, chcem byť hlúpa, lebo si nemusím robiť zbytočné starosti ale najmä chcem, aby moje slová inšpirovali a aby som sa neustále posúvala vpred. A tak som zvedavá, čo vy na to, v tento krásny adventný čas?
