
Peniaze sa dajú minúť rôzne. Výdavky za moje bývanie sú napríklad čistou spotrebou, pretože netvoria žiadnu pridanú hodnotu. Iste, aj také musia byť, veď považovať jedlo za investíciu sa dá len veľmi ťažko. Za nájomné v centre Bratislavy, ktoré platím každý mesiac by som si však mohol zaobstarať napríklad menšiu hypotéku.
Rovnako nehospodárne ale narábam aj so svojimi citmi.
Mám za sebou niekoľko vzťahov, ktoré sú však dnes minulosťou a preto sa dá povedať, že asi neboli správnou investíciou. Rovnako ako s bytom na hypotéku aj tu očakávam akési plnenie v budúcnosti. Dávam do vzťhu veľa, aby som neskôr získal ešte viac. Napríklad obyčajnú podporu v ťažkých chvíľach, nehu, možno deti, ktoré sa o mňa postarajú na starobu, či nebodaj lásku. Je to normálne a ľudia, súc egosticky zameraní, sa aj v tejto sfére sústredia na svoj osobný prospech.
Do prvého vzťahu som išiel opatrne a svoje city som investoval až potom, ako som spoznal podnikateľské prostredie, do ktorého vstupujem. Výhoda tejto „ochutnávky zdarma“ bolo, že som bol presvedčený, že to má potenciál. Žiaľ, mýlil som sa a ešte dnes splácam citové dlhy, ktoré som si vtedy narobil.
S druhým vzťahom to bolo ešte horšie. Posmelený prvou skúsenosťou (nie všetko vyjde na prvý krát) som sa doň pustil s obrovským nasadením. Koniec-koncov, prvé sondy som uskutočnil už vo chviľach, kedy som videl, že to s mojou prvou investíciou ide z kopca. Ostávalo mi ešte veľa nahromadených citových prostriedkov z detstva a preto som si veľkú hlavu z nevydareného prvého pokusu nerobil. Naopak, povedal som si, že je to možno nedostatočnou výškou investície. Chyba lávky! Táto druhá investícia dopadla ešte katastrofálnejšie.
Preto som sa do tretieho vzťahu pustil veľmi opatrne. Trocha zo strachu, ale veľa zahral fakt, že moje možnosti sa začali nebezpečne zmenšovať. Moje citové konto sa začalo blížiť vyprázdneniu. Nevadí, hovorím si, kto nič neriskuje, nič nezíska. Nakoniec aj toto dopadlo fiaskom. Nedal som do toho tak veľa ako v predchádzajúcich prípadoch, takže som veľa nestratil, no aj tak mi veľa neostalo.
Dnes, keď budem chcieť urobiť takúto transakciu a nádejnej citovej operácií dať zelenú, nebudem mať z čoho. Tri neúspešné pokusy vyčerpali moje konto natoľko, že v prípade záujmu budem musieť ísť do mínusu. Otázka je, kto mi tento kontokorent poskytne a z čoho ho budem splácať v prípade neúspechu? Ako bude vyzerať citový bankrot?
Už teraz som v deficite. Emocionálne prostriedky potrebujem nielen na takéto veľké projekty, ale aj na bežnú spotrebu akou je napríklad rodina, priatelia a pod. V prípade finančného deficitu je postup jednoduchý. Okamžité zastavenie tvorby dlhu, postupné ozdravovanie ekonomiky a splatenie dlhu. Na to treba veľké strpenie a reformné kroky. Je teda pravdepodobné, že budem musieť priškripnúť opasok svojim emóciam a začať s nimi narábať inak.
Tentoraz ale oveľa hospodárnejšie.