Dňa 8.10.2014 sa konalo zhromaždenie v MÚ Ružinov, na ktoré bolo prizvané dotknuté obyvateľstvo uvedenej lokolality Štrkovecké jazero a všetci, ktorí mali k problematike čo povedať. Zúčastnil som sa aj ja.
Som Ružinovčan, bývam pri jazere, takže je to moja srdcová záležitosť. A bola to moja povinnosť tam prísť nie preto, lebo kandidujem ako poslanec do miestneho zastupiteľstva a robím si predvolebnú kampaň, ale ako človek, ktorý chráni okolie a snaží sa zamedziť nezmyselnosti a dokonca až blbosti, ľudskej blbosti, ktorú predvádzajú "niektorí" developeri a architekti. Tento blog je krátkym zápisom toho, čoho som bol svedkom nie len ja, ale každý, kto sa zúčastnil. Na úvod vystúpil starosta Ružinova pán Pekár. Samozrejme toto nie je jeho biznis, ale biznis samotného magistrátu ako majiteľa pozemkov a primátora, ktorý môže vydať záväzné stanovisko a potom obyvatelia a miesty úrad Ružinov nezmôže nič. Všetko to začína a končí tam. Do toho sa musí vopchať jeden dôležitý článok. Vy Vážení občania Ružinova. Vy musíte bojovať priamo na magistráte a podporiť tak starostu, ktorý sám proti poslancom v mestskom zastupiteľstve nezmôže nič. Petície áno, ale to nepomôže. Ale vráťme sa k diskusií. Predstavený plán dvoch architektov, medzi ktorými bol aj hore spomenutý pán architekt sa niesol v duchu koktania, zlého odprezentovania, čo malo okamžite negatívny dopad na prítomných ľudí. Medzi štúdiami sa viedla diskusia k jednotlivým bodom. Občan mohol povedať svoj názor. A tu je kameň úrazu. Architekti žijú vo svojom svete niekedy až v ríši divov a chýbala k tomu Alenka. Ale tá tam bola. Nemenovaná pani architektka, ktorá počas prezentácie prirovnávala náš domov, naše okolie k niečomu, čo sa nedá pomenovať.
Moje prvé vystúpenie počas prezentácie sa nieslo v duchu upozornenia architektky, aby nebola voči ľuďom arogantná a neprirovnávala prázdne plochy, kde sa dnes venčia psy a stával cirkus k: "A to sa máme pozerať na to, ako nám tam pobehujú slony?" No pravdu povediac ja sloníky milujem, sú to inteligentné tvory a súdržné plus kolegiálne a veľakrát sa môžeme od nich čo to naučiť.
Túto prezentáciu využil aj pán Drozd, samozrejem si predhrieval gulášik, ale chvalabohu bol okamžite uzemnení verejnosťou. Dobre vieme, ako vyzerá Ružinov aj po jeho "aktivitách"....
Vážení čitatelia, viete o tom, že architekti chcú krížom cez ružinovskú postaviť prechod pre chodcov s retardérom, aby ľudia mali bezpečný prechod od jazera k objektom na druhej strane? No osobne si to na tak frekventovanej ceste ani neviem predstaviť, ale jazdia tam aj električky, ktoré majú prednosť a keď som na toto poukázal, tak architekti povedali, že v zahraničí je to naopak. Sme na Slovensku, ale keď človek stojí za rysovacím prknom, stráca prehľad o realite.
Druhý bod boli garáže, ktoré sú predmetom vášnivej diskusie. Súcitím s ľuďmi, ktorým hrozí to, že o garáže prídu aj keď ich majú v osobnom vlastníctve, pretože ich nedávno od mesta kúpili. Teda ich predajú a ponúknu im možnosť mať garáž v podzemnom parkovisku. Ja teraz nechcem písať o štúdiach, chcem len spomenúť dva body. Prvý je to, akým spôsobom architekta urazila garáže, majetok ľudí, označiť to za barabizňu. To je hanba. A keď druhý architek snažil napätú atmosféru uvoľniť tak, že ľuďom natĺkol do hlavy to, že si môžu predať developerovi garáž za ľubovoľnú cenu, hraničí s drzosťou. Zrejme si neuvedomujú fakt páni architekti, že každá nehnuteľnosť má svoju hodnotu a keď by developer skupoval garáže za účelom ich zbúrania, mal by pri tom znalecký posudok a celé by to skončilo ťahaním sa po súdoch, určite aj s vyhrážkami a skôr či neskôr by to človek predal. O tom je slovenská realita a keď to architekt neovláda, tak mi je ho ľúto.
Záveru som sa nedočkal. Išiel som preč. Sklamaný. Veľmi. A čo povedať na záver? Pripravate sa na to, že niektorí ľudia, o ktorých si myslíme, že vystupujú vážne a máme pred nimi rešpekt sa chovajú k iným ako k odpadu, stavebnému odpadu, skládke, ktorú zrekultivujeme.
Volám sa Radovan Bajer a na Ružinov som hrdý pre jeho prvé sídliská, zeleň, ale aj bohatú industriálnu históriu. Robím všetko preto, aby som sa o tú hrdosť podelil s Vami všetkými.
