Rudo "Koro" na "fajron" vždy vychutnával chladenú 12-tku.
Každé mesto, nie, napíšem to inak. Skoro v každom významnom meste sa nachádza pivovar. Na Slovensku tomu nie je inak, ako príklad uvediem známe značky ako Šariš, Zlatý Bažant a iné. Samozrejme sú tu aj menej známe značky ako Steiger a pod. Nehovorím o novom trende a to meštianskych pivovaroch, kde si varia svoje domáce pivko a predávajú rovno hosťom. A aby to bolo zaujímavé, je možné sa aj pri pití piva dívať na obrovské kade, kde pivo zreje. Pivovar patrí mestu a mesto nie je mestom, keď v ňom nestojí pivovar. Dobre poznáme film Jiřího Menzla, Postřižiny. Odohrával sa v pivovare Dalešice. Nie náhodou som spomenul tento film, pretože Českú republiku chcem použiť ako dobrý príklad toho, čo na Slovensku chýba alebo sa stráca. A neviem pochopiť prečo. V Čechách máme obrovské množstvo pivovarov. Ako príklad uvediem Pivovar Staropramen Praha Smíchov, Pivovar Benešov, Pivovar Březnice, Královský pivovar Krušovice, Pivovar Velké Popovice, Budějovický Budvar, Plzeňský Prazdroj, Pivovar Humpolec, atď. Nemá význam menovať všetky pivovary, naozaj ich je veľa, pretože Česi si vážia pivovarnícku tradíciu. Na Slovensku a hlavne v Bratislave sa tento duch akosi vytratil a neviem presne kam. Teda viem kam. Vyhne, kde sa stáča Stein fľaškový a sudový Stein sa stáča na Morave. Presne neviem, je to možno Přerov alebo Hanušovice.
„Od roku 1873, kedy Alexander Stein spustil chod novopostaveného pivovaru v Bratislave, sa výroba nezastavila ani len na minútku, s výnimkou druhej svetovej vojny. Už v začiatkoch sa pivovar zaradil medzi najväčšie pivovary na Slovensku, s najväčším kapitálom a najväčším počtom pracovníkov. Bol na veľmi dobrej technickej úrovni a tak bol schopný konkurovať viedenským a budapeštianskym pivovarom. Steinovo pivo sa stalo čoskoro známe nielen doma ale i v zahraničí. Ľudia ho pili v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku i Maďarsku. K miestnej popularite a obľube piva prispela aj vlastná Steinova reštaurácia, ktorá bola pôvodne spätá priamo s areálom pivovaru, neskôr stála na Steinerovej ulici oproti pivovaru. Rozvoz piva v začiatkoch obstarávali konskí povozníci na dlhých rebrinákoch a až po troch desaťročiach ich nahradili nákladné autá, ktoré vozili pivo nielen po meste, ale ho rozvážali aj mimo Bratislavy, neskôr za hranice štátu.“
Preprava sudov Stein
Plnička "stáčanie" zlatého moku
Plnička "stáčanie" zlatého moku v súčasnosti
Dva pohľady na pivovar. Na spodnej fotografií je dobre vidieť podnikovú predajňu, kde pivo bolo oveľa lacnejšie než bežne v predajni.
Technológia, takéto "romantické zákutia" mám najradšej. Majú svoje čaro.
Pozn: Ako malé dieťa som chodieval s dedom na bratislavskú hlavnú stanicu. Dedo tam robil dlhé roky vedúceho staničnej reštaurácie a keďže mňa bavili vláčiky, chodil som tam rád. Kúpil mi točenú zmrzlinu, ktorú predávala nevidiaca pani a potom, čo som si pozrel vlaky, dostal som aj kofolu z papierového pohára, ktorý bol napustený voskom. Obrázok pohára, ktorý mal farebné červeno-žlté krúžky som nezohnal, ale mám aspoň predlohu. Vtedy som to nevedel, ale teraz málokto z nás vie, že pivovar Stein bol jeden z prvých výrobcov, ktorý vyrábali kofolu. Samozrejme aj iné pivovari sa pokúšali vyrobiť tento nápoj, ale Stein kofola, bola tá pravá. Osud kofolky je nám každému známy. Zlaté prasiatko nenahradí ten pocit, ktorý som zažíval v letných sparných dňoch pri pití Stein kofoly.
Prišla súčasnosť a čo nám priniesla? Nič pekné, iba to, že prišiel zahraničný investor, pivovar odkúpil, zrušil a stavba chátra. A aby som nezabudol, ako je na Slovensku zvykom, záhadným spôsobom technická pamiatka vyhorí tak ako iné stavby. Veď sa to zvalí na bezdomovcov, zváračov, búracie práce a iné anomálie. Keď to zhrniem, Slováci si zrejme nezaslúžia niečo vlastniť, pretože to, čo vybudovali generácie pred nami, to čo sa pracne budovalo, tak to zničíme, zbúrame, predáme. Kto nám dal na to súhlas? Po rozpade Československa prebehla vlna privatizácie, obrovské majetky sa dostali do rúk rabovačom, ktorí neboli schopný viesť podniky s dlhodobou tradíciou. Ten podnik sa predal, najlepšie po častiach, až sa rozobral do základov. A takto sme prišli a ešte bohužiaľ prichádzame o technické skvosty, prichádzame o tradíciu a históriu. Našim deťom budeme ukazovať mrakodrapy alebo v prípade, ako je to zvykom v Bratislave, prázdne a vyčistené pozemky, s narušeným alebo žiadnym oplotením, kde sa hompáľa vyblednutý nápis FOR SALE so slovami: tu stála kedysi továreň, tu robila tvoja mama, tu tvoj dedo, tu som kedysi robil ja. A pozri sa! Tu stál komín a pri nízkom tlaku bol cítiť zápach z pivovaru pri varení sladu.
V lete pri vychutnávaní dobre vychladeného a napeneného piva si prosím spomeňte na pivovar Stein, myslím si, že si to zaslúži.
Ďakujem.
