Štátnice, promócie, menšia oslava.. Je koniec. Koniec jednej kapitoly a pretáčanie strany k novej kapitole, ktorej názov je: Vitaj v pekle alebo realita všedných dní. Človek si myslí, že po skončení vysokej školy si má akú takú šancu nájsť prácu. Dobre, možno ako dokladač tovaru v obchodnom reťazci áno, možno ako predavač tiež. Každý človek je dôležitý, nikoho sa nechcem dotknúť, ale len opísať realitu na Slovensku a presnejšie v Bratislave.. Mne blízky človek neskončil filozofiu ani iné umenie, je to odbor, ktorý je veľmi dôležitý. To, že tento človek má články v knihách a absolvovaný erasmus plus certifikáty jazyka.. dobre nie je to pochvala, poviem neskôr. Má to súvis.
Začnime pohovormi. Nevedel som si ani v tom najhoršom sne predstaviť, ako prebiehajú pohovory. Nadradenosť, ponižovanie a dokazovanie si, že ja som číslo jedna a Ty čo sa sem hlásiš si nula je úplne bežné. Česť výnimkám, ale je ich ozaj málo. Ľudia čo sú v HR a robia pohovory, by mali v prvom rade prejsť základom slúšného správania sa. Ono byť pracovníkom HR ešte neznamená, že som profesionál. Personálnych agentúr, ktoré ponúkajú prácu zvárača potrubia v teréne a podmienkou je aj tretí stupeň VŠ je viac, a je to silná káva. Keď prídete do tejto personálnej agentúry, tak si najprv vypočujete, aký su top líder na trhu a po 20 minútovej prednáške, keď už zabudnete aj ako sa voláte, dostanete testy, pohovor a iné buzerácie, ktorých výsledkom je to, že Vám povedia otvorene, že ste neschopný, že neviete po anglicky (hlavne že má človek kurzy a pobyty v zahraničí). Kto sme? Kto nám dáva právo súdiť? Hlavne ak sa na tieto pozície dostali ľudia protekčne, anglicky vedia 5 viet a myslia si, že sú top.
Ďalšia perla je, keď sa človek hlási do zamestnania, je z východu a východniar, u ktorého robí pohovor tu v Bratislave mu otvorene povie, že ďalšich tu už nechceme? Aj toto je realita. Alebo teba beriem zo súcitu, že som veľký Blavák a idem ti pomôcť? To sme už fakt tak vadní? Asi áno.. Bohužiaľ.
V Banke, nebudem menovať akej Vás berú nie na základe vzdelania, ale na základe toho, kto povie nižšiu sumu brutto platu.. Tak sa stáva to, že sa znižuje cena práce a človek je ochotný robiť aj zadarmo. To už naozaj nemáme v sebe hrdosť?
Človeka pozvú na pohovor, ten ráno nasadne do vlaku a cestuje do nášho hlavného mesta. Vystúpi z vlaku a hneď na to mu volá z HR nejaký primitív (inak to ani nazvať nemôžem), že kde sa nachádza, pretože sa môže otočiť, uchádzača už našli a teda ďalšie pohovory nie sú potrebné. ??? Prosím? To už ideme do takého extrému? To na základe čoho? Keď niekoho pozvem na pohovor, tak snáď ho aj vypočujem, predsa nemôžem poslať kade ľahšie 150 ľudí, pretože pri druhom som rozhodol, že toto je ten pravý? A opäť sme pri HR pracovníčkach v Bratislave.. Je jasné, že tu figuruje rodinkárstvo a protekcia. Tá bola a bude a je. Musíme sa s tým zmieriť, ale až takto okato to robiť... Celé zle..
Dohodári... Super vec pán Richter až na to, že človek si odrobí počet hodín a čo potom? Ide na úrad práce a zažíva peklo a musí byť v strehu, či náhodou dnes nepríde doporučený dopis alebo telefónát o okamžitej návšteve úradu. Neveríte? Je to tak!!
Táto krajina ide dole vodou, nie len preto, aká je tu sociálna situácia, ale preto, že to všetko je na nás. Ako sa budeme chovať, takto to tu bude vyzerať.. A potom, že človek chce z tejto diery menom Slovensko újsť. Je to hanba a v podstate tak nám treba, pretože si za to môžeme sami.
