Masový rozvoj mliekarstva na Slovensku nastal až po r.1948 za nových spoločenských pomerov a s nasledovným zoštátnením všetkých mliekarní. Rozostavané mliekarne boli v priebehu 50. rokov dostavané a uvedené do prevádzky. Ďalší typ mliekarne sa dobudoval v r. 1952 v Martine a potom v r. 1953 – 1954 aj v Galante, v Nových Zámkoch, v Bánovciach a v Šahách. Toto boli však už mliekarne so špecializáciou na syry. Tu už bola kapacita výroby na 40 tis. l mlieka denne. Osobitne sa riešil problém s mliekarňou v Bratislave, kde bolo spracovanie mlieka dovtedy rozptýlené. Tu sa urýchlene vyprojektovala a postavila mliekareň s kapacitou na 80 – 100 tis. l denne už v r. 1953. Konzumné mlieko sa vtedy dodávalo do predajní v 25 l kanvách a v predajniach sa dávkovalo spotrebiteľom do vlastných nádob, alebo do malých kanvičiek na mlieko.
Milex v 50 rokoch, dobre je vidieť vlečka Bitúnku (Centrálne trhovisko) s mraziarenskými vozňami. Zdroj ruzinovské echo
Pozn: Starý Ružinov bol ako dedinka, rodinné domy, družstvo. Postupne sa začala budovať mestská časť Ružinov, ktorá sa skladala zo sídlisk Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň. Existuje veľa dobových fotiek, ktoré nemá význam sem dávať pretože by som opakoval. Ešte v 90. rokoch minulého storočia, ked´som chodieval električkou alebo aj peši domov cez Záhradnícku ulicu, tak oproti dnešnému kostolu Don Bosco boli vidieť koľajnice do bitúnku. (Ale premýšlam na základe dobovej fotky viď vyššie, či neviedla odbočka aj do mraziarní. Keby sa náhodou niekto našiel, čo má z tej doby záber viac doľava, tak mi napíšte. Rozlúštite záhadu, ako to vypadlo so železničnými vlečkami v okolí Ružinova.) Ešte za mojej éry povinnej školskej dochádzky som dostával mliečnu desiatu. Ako týždenník som mal povinosť chodiť so školníkom do potravín, kde sme zobrali už nachystané malé sáčky mlieka rôznych príchutí. Na boku nalepená slamka. Šup do káričky a tlačiac späť do školy som si vychutnával mlieko, ktoré nebolo medzi žiakmi moc v obľube. Koľké z nich končili rozprskané na stenách po tom, čo sa nafúkli a sáčky praskli úderom nohy. Bolo to mlieko z Milexu...
V roku 1958 bolo zrušené riadenie potravinárskeho priemyslu štátnym orgánom a pre mliekarenský priemysel sa vytvoril nový strešný orgán - Združenie mliekarenského priemyslu. Pod toto združenie patrilo aj Vývojové stredisko so zameraním na vývoj zariadenia pre malú mechanizáciu v mliekarenskom priemysle. Tu sa narýchlo vyvinulo napr. zariadenie na plničku skupinového plnenia fliaš. Mliečne fľaše sa plnili v prepravke a uzatvárali sa plastovým uzáverom. V r. 1959 sa doviezla z Dánska už automatická plnička fliaš značky PINŠTOF a to pre Bratislavu.
Takto nejako to mohlo vypadať v tedajšom Milexe v Ružovej doline (Bratislava). (zdroj http://socikstylearchiv)
Vtedajší Milex sa držal na Trenčianskej ulici do 80 rokov minulého storočia, keď sa s oneskorením dokončil nový závod Milex pri Zlatých pieskoch. Fabrika bola následne uzavretá a následne aj zbúraná. Na jej mieste dnes stojí polyfunkčný objekt Rozadol.
Závod Milex Bratislava. Fotku poskytol pán Roman Delikát, ktorému za to úprimne ďakujem.
Rozadol, staré uvoľnilo miesto novému.
Administratívna budova Rajo a.s. vtedajší Milex š.p. Bratislava (Zlaté Piesky) (zdroj rajo.sk)
Skoro som zabudol na sódovkárne. Ale ani nie, pretože si každý pamätá na klasické limonády s príchuťou pomaranču, maliny, neskôr sa pridala zelená farba s príchuťou kivi. Nuž jediné čo viem o tejto fabrike napísať je to, že stála oproti súčasnému Slovanetu. Na jej mieste je dnes polyfunkčné monštrum Octopus. Bohužiaľ sa mi nepodarilo zohnať dobové zábery, takže kto máte doma nejakú tu fotku, prosím napíšte mi.
Toto ostalo z bývalej sódovkárne.
Prečo vznikol tento článok? Nie je to o tom, že sme prišli o nejaké tie industriálne stavby, je to len o spomienke, že tu niečo také bolo, je to možno aj o tom, že keď zanikne niečo staré a nahradí sa to novým, bolo by pekné, keby sa pôvodná stavba zachovala v podobe spomienky, príkladne pamätnej tabule alebo niečím, čo by pripomínalo, že tu kedysi stávala fabrika, ktorá zamestnávala našich rodičov, prarodičov. Veď keď pochovávame ľudí a zvieratká, robíme im pomníky, prečo nejakú tú spomienku nevyrobiť aj pre významné stavby, ktoré boli súčasťou mesta a stále sú. Chvalabohu developer nedokáže zbúrať naše spomienky.
Pozn: zdroj google, rajo a.s., http://socikstylearchiv,www.cechbryndziarov.eu a iné. Za materiály všetkým ďakujem.
