(Blog vyjadruje osobný názor autora.)
V nedeľu (27.11.2019) agentúra FOCUS vydala nový prieskum týkajúci sa volebných preferencií strán do parlamentných volieb 2020. Smer sa drží, PS/Spolu sa dostáva na svoje prirodzené percentá, Za ľudí rastie, Harabinova "Vlasť" zatiaľ neprekvapila, a SaS má kritických 5,2%. A na rýchly rast to nevyzerá. Aký je na to dôvod? Na to je nutné pozrieť sa na úplný koniec prieskumu. Demokratická strana dosiahla v prvom prieskume, odkedy do nej vstúpili odídenci z SaS neuveriteľných 0,1%. Povedzme si, čo sa dalo čakať a koľko nás to ešte môže stáť.
Keď sa pripravuje prevrat, tak by mal byť pripravený poriadne. Ak prevrat nevyjde, ľudia ktorí ho plánovali zväčša neobstoja dobre. Toto je jednoduchá poučka, ktorá podľa mňa dôjde každému aspoň priemerne inteligentnému človeku. Zo strany predsedu Sulíka rozhodne nebolo najmúdrejším krokom kandidovať do Europarlamentu a zmiznúť zo Slovenska na päť rokov. Lebo livestreamy a zdieľanie videí zo zahraničia cez facebook rozhodne nie je to isté, ako byť prítomný v krajine, ktorá potrebuje zmenu. Najmä po marci 2016, kedy sa SaS stala druhou najsilnejšou parlamentnou strany a toho času i líderskou stranou opozičného spektra. Na druhej strane rozumiem, že pánovi Galkovi a spol. zachutilo, keď bol predseda v Bruseli a politiku a vedenie strany na ten čas prevzali oni. Keď však Richard Sulík oznámil, že nebude druhý-krát kandidovať do Europarlamentu, tak sa s tým trebalo zmieriť, že šéf sa vracia a veci prejdú do normálu.
Tak si to na rýchlo zrekapitulujme. Celý príbeh odchodu členov strany okolo Galka, Rajtára a spol. (neskôr nazvaný "Demokratické jadro SaS") začal, keď Richard Sulík zvolal mimoriadny snem v septembri 2019. Cieľom snemu mali byť nové voľby predsedu, ktorých bude Richard Sulík opätovne kandidovať na ďalšie štyri roky. Pôvodné funkčné obdobie v tejto pozícii mu malo skončiť na budúci rok, chvíľu po voľbách do NR SR. Bežne predsedovia nerobia mimoriadne kongresy, len aby sa nechali opätovne potvrdiť vo funkcii. Richardovi Sulíkovi sa však pravdepodobne dostalo do uší, že po voľbách sa ho Demokratické jadro pokúsi odstrániť a jeho miesto zaujme Ľubomír Galko. Plán by demokratickému jadru možno i vyšiel, ak by ho netvorilo len približne tridsať ľudí z dvesto štyridsiatich členov. Po tom, čo Ľubomír Galko na mimoriadnom kongrese na post predsedu nekandidoval, vyjadril hlavnú výčitku, že snem je nedemokratický. Predpokladám, že i pán Galko, ako bývalý podpredseda SaS hlasoval za stanovy strany. Za tie stanovy strany, ktoré museli potvrdiť členovia a demokraticky ich odsúhlasiť. Toľko k tomuto nedemokratickému kroku. Na ďalšom sneme sa schvaľovala kandidátka strany do parlamentných volieb. Na tejto kandidátke neboli členovia "Demokratického jadra" a snem zároveň vylúčil zo strany Natáliu Blahovú, za to, že SaS-ku osočovala na sociálnych sieťach. Následne členovia "Demokratického jadra" odišli z SaS a presedlali do neznámej Demokratickej strany, s ktorou sa idú uchádzať o priazeň voličov vo voľbách do Národnej rady. Čo od toho očakávajú?
Ako paralela s "Demokratickým jadrom" sa nám môže javiť rok 2014, kedy odídenci z SaS na čele s bývalým ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom ohlásili založenie strany SKOK!. Dovolím si povedať, že okolo strany SKOK! boli omnoho zvučnejšie mená, než sú tie, ktoré prišli do Demokratickej strany. V období pred parlamentnými voľbami 2016 mala táto strana Juraja Miškova výhodu v tom, že na opozičnom spektre nebola až taká silná konkurencia a ani ponuka, mala tak lepšie podmienky na získanie viac hlasov. Ako to dopadlo? Vo voľbách 2016 mala strana 0.83%. Nezískala ani len 3% potrebné na príspevok od štátu na ďalšie fungovanie. Dnes je už premenovaná na "Solidarita - hnutie pracujúcej chudoby" predsedom je riaditeľ múzea SNP Stanislav Mičev a pôvodní členovia sú už dávno mimo politiky. Ak si Demokratické jadro myslí, že má šancu aspoň na 3%, radikálne sa mýli. Nemá ani len výtlak strany SKOK a 0.1% od FOCUSu je tak akurát. Čo však spôsobili?
Slovensko upadá do totálnej krízy inštitúcií a dôvery občanov v štát. Zisťuje sa, že absolútne nič nefunguje a nové korupčné kauzy sú na dennom poriadku. Na to, aby sa to dalo dokopy potrebuje po voľbách vo februári 2020 schopnú vládu bez Smeru-SD, SNS, ĽS-NS, ... Vyzerá to tak, že na takúto vládu však bude treba viacero subjektov a vládnutie bude o veľkých kompromisoch. Najstabilnejšie by to vyzeralo vo forme Za ľudí, PS/Spolu, KDH a SaS. SaS-ka stráca voličov na úkor novovzniknutých strán. Vyzeralo to však, že minimálne 5% potrebných na vstup do parlamentu bude mať a bude vedieť byť súčasťou budúcej stabilnej vlády. Lenže kvôli tomuto kamikadze a egotripu (pol roka pred voľbami!) ľudí z Demokratického jadra ich mať nemusí a momentálne to vyzerá tak, že ani mať nebude. Percentá prepadnú a slušná vláda sa možno práve kvôli tomu stane len nesplneným snom. Isteže, Richard Sulík nie je ideálny a sú veci, ktoré sa mu dajú vyčítať. Bez neho to možno ale nepôjde. Myslím si, že je nás viac, ktorím ste boli vy p.Rajtár, p.Kiššová, ... kedysi sympatický a vážili sme si vašu prácu. Dnes ste pre nás však len symbolom egoizmu a ničenia opozície. Ničenia, ktoré nás môže stáť ešte draho.
