Absolútne nepochopenie lokálnej politiky

Prečo sú niektoré strany v niektorých okresoch strašne populárne a iné nie? A ako to, že na Slovensku sa k moci nevedia niektoré strany dostať k moci už roky na národnej úrovni? Aká je budúcnosť malých strán?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Predsedovia politických strán absolútne zlyhali v chápaní podstaty lokálnej politiky. Teda, tí opoziční predsedovia. Tí, ktorí nerozumejú prečo sa nevedia dostať k moci, hoc vláda strieda jednu kauzu za druhou. Počet členov strany sa dnes javí ako jeden z najväčších faktorov, ktoré ovplyvňujú osud strany v dlhodobom horizonte. Kto vybudoval stranu regiónov má výhodu. Kto nie, a na budovanie štruktúr sa vykašľal, ten to má a bude mať už len a len ťažšie.

Prečo Smer-SD napr.: na "ďalekom" východe vo viacerých okresoch bez problémov prekročil vo voľbách do Národnej rady štyridsať percentnú hranicu? A prečo sa v prieskumoch verejnej mienky drží stále na prvom mieste napriek všetkým tým škandálom, ktoré sa tu za posledné roky objavili? Jeden z dôvodov, ktorý nie je až tak často uvádzaný a pritom je tak očividný - silné a veľké štruktúry vo forme pätnástich tisícov členov strany. Tam na "ďalekom" východe, kde mnohí opoziční politici boli možno jeden/dva-krát za kariéru má Smer okresnú či okresné bunky s členmi, ktorí sa v mene strany v danom regióne angažujú. Ľudia v chudobných regiónoch, ktorí žijú svojimi každodennými problémami a nemajú čas nejako extra sa zaujímať o politiku nebudú voliť stranu, ktorá nemá žiadne lokálne zastúpenie v ich obci a jej predstavitelia tam boli možno raz za posledných pár rokov. Pre opozíciu to však tvorí silný mocenský problém. Nie len, že v parlamentných alebo iných celoštátnych voľbách (európskych a prezidentských) má menšie vyhliadky na víťazstvo, ale ak by vládu aj zostavila, dobré opatrenia týkajúce sa zlepšenia života v mestách a na vidieku nebudú pripisované vláde, ale miestnemu primátorovi/starostovi. A kto má väčšinu primátorov/starostov? Rozhodne nie demokratická opozícia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozrime sa na to, koľko majú jednotlivé strany na Slovensku členov. SaS okolo 200, OĽaNO by ich malo mať 13, Progresívne Slovensko okolo 350 a SPOLU necelých 900. Na porovnanie Smer-SD cca. 15 000, SNS 7760, Most-Híd 5500 a SMK 9200. Dokonca i taká Sme rodina Borisa Kollára má približne rovnaký počet členov ako SaS, OĽaNO, Progresívne Slovensko a SPOLU dokopy. V rámci demokratickej opozície je jediná výnimka, ktorá má väčšiu členskú základňu. Je ňou KDH s takmer deviatimi tisíckami členov. Richard Sulík zvykne tvrdiť, že mať 200 členov je vlastne super, lebo každý člen môže byť prítomný na smene strany, vyjadriť tam svoj názor a zároveň si tohto človeka vedia poriadne preklepnúť a ponúkať tak občanom len čistých a schopných ľudí. V istom uhle pohľadu môže mať pravdu, avšak táto teória končí hneď pri pohľade na tvrdú realitu komunálnych volieb a rovnako aj volieb do samosprávnych krajov. Tým, že nemáte okresné štruktúry, ktoré by dlhodobo stranu v regióne zastupovali a tým menej zároveň poznáte lokálne problémy, tým je vaša šanca na úspech v politike nižšia. Na pripomenutie tu prikladám výsledky posledných komunálnych volieb:

SkryťVypnúť reklamu

Počet a podiel zvolených starostov/primátorov:

Počet a podiel zvolených poslancov:

1.) Smer-SD - 20.38 % = 592 mandátov

1.) Smer-SD – 17.88 % = 3692 mandátov

2.) SNS – 5.50 % = 160 mandátov

2.) KDH – 11.38 % = 2350 mandátov

3.) KDH – 5.40 % = 157 mandátov

3.) SNS – 8.12 % = 1678 mandátov

4.) Smer-SD + SNS – 4.88 % = 142 mandátov

4.) SMK-MKP – 6.07 % = 1248 mandátov

5.) Most-Híd – 4.37 % = 127 mandátov

...
6.) SMK-MKP - 3.96 % = 115 mandátov

7.) SPOLU – 1.38 % = 285 mandátov

7.) Most-Híd+SNS+Smer-SD - 1.54 % = 45 mandátov

8.) SaS + OĽaNO = 0.83 % = 172 mandátov

(v oboch kategóriách vyhrali nezávislí kandidáti, ktorých však autor do tabuľky nepridal z dôvodu, že článok sa týka politických strán)

Z tabuľky môžeme vidieť, že opozičné strany (s výnimkou KDH) teda nemajú na väčšine územia Slovenska takmer žiaden politický výtlak. Zároveň tu je veľký predpoklad, že ak súčasní starostovia/primátori vedú mesto dobre, tak získajú pre svoje strany nových voličov, popr.: minimálne udržia voličov, ktorí stranu volili už aj predtým. To je taktiež veľkou nevýhodou súčasnej opozície. 

Pred komunálnymi voľbami sa tieto - počtom členov - malé strany snažili získať zastúpenie v obecných zastupiteľstvách tak, že podporovali rôznych kandidátov po celom Slovensku hoci to neboli členovia strany. Toto však tiež nebol najlepší nápad. Ak podporíte pre vás neznámych ľudí, s ktorými ste sa stretli len pár ráz, ľahko sa môže stať, že podporíte napr.: kandidáta, ktorý je v danom regióne maximálne nepopulárny, neznámy, alebo jednoducho nemá akúkoľvek šancu na to, byť zvolený. Ak takéhoto kandidáta strana podporí, tak často si voliči povedia "Koho to len podporili..." a strana automaticky stráca na volebnom potenciáli. Čo s tým?

SkryťVypnúť reklamu

Slovensko je podľa mne známych informácií anomáliou. Nikde inde nefungujú strany, ktoré majú len pár členov. Napr.: v počtom obyvateľov podobnom Fínsku má každá parlamentná strana aspoň desať tisíc členov. U nás je valná väčšina poslancov Národnej rady z Bratislavy, čím východnejšie idete, tým viac chudoba narastá, a kde mnohé regióny nemajú žiadne zastúpenie je jediným rozumným návrhom zmena volebného systému. Keďže mnohé strany prirodzene nepochopili význam lokálnej politiky, a vykašlali sa na mnohé oblasti, tak by v nich mali stratiť akýkoľvek potenciál. Napr.: ak by každý jeden okres bol reprezentovaný jedným poslancom/poslankyňou, tak by sa razom SaS premenila z druhej najsilnejšej parlamentnej strany na stranu s pár poslancami. O OĽaNO ani nehovoriac. Hoc by to mnohých odstavilo od moci, tak bol by to silný podnet na vznik politickej súťaže v každom jednom regióne Slovenska. Zmena volebného systému by sa stala patentom na súčasnú situáciu. Strany by sa rozrastali a začali by sa zaujímať aj o lokálne problémy, ktoré by sa v zanedbaných regiónoch konečne začali riešiť. Konečne by sa ukázali schopnosti lídrov ohľadom organizovania veľkej skupiny ľudí a pochopenia problémov Slovenska. Prestali by žiť v Bratislavskej bubline, žili by celou krajinou. 

SkryťVypnúť reklamu

Než príde celospoločenská diskusia o zmene volebného systému, dovtedy nám ostáva len veriť, že normálne strany pochopia potrebu rastu členskej základne v každom kúte Slovenska. Že pochopia, v akej sú nevýhode oproti vládnym stranám, ktoré majú tisíce členov. Či už to je SaS, OĽaNO, Progresívne Slovensko, SPOLU alebo vznikajúca strana Za ľudí, otvorte sa občanom, ktorí by sa radi angažovali, budujte strany regiónov, lebo nás inak o pár mesiacov čaká ďalšia spoločenská prehra.

(autor čerpal záznamy o počte členov strán z oficiálnych správ strán alebo overených medializovaných správach o počtoch.)

Filip Bajtoš

Filip Bajtoš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študujem filozofiu a sociológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracujem ako asistent poslankyne NR SR a predsedníčky Výboru NR SR pre európske záležitosti Vladimíry Marcinkovej. Som členom Akademického senátu Filozofickej fakulty a prvým podpredsedom jeho študentskej časti. Žijem na striedačku medzi Bratislavou a Spišom. | bajtos.blog@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  Názory - DomáceNázory - RegionálneNázory - Zahraničné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu