(Blog vyjadruje osobný názor autora.)
Táto vláda má silný mandát. Má 95 mandátov, čiže ústavnú väčšinu - to sa doteraz podarilo len prvej Dzurindovej vláde. Dokedy? To je otázne. Od vzniku Slovenskej republiky zažili niektoré vlády ťažký osud. Druhá Mečiarova vláda nevydržala ani dva roky (jún 1992 - marec 1994). Zle dopadla i druhá Dzurindova vláda. Odišlo z nej niekoľko poslancov ANO, SDKÚ a napokon i celé KDH kvôli výhrade vo svedomí. Stalo sa tak však len pár mesiacom pred voľbami a to, že vláda nemala napokon väčšinu vyústilo v skrátenie volebného obdobia o tri mesiace (zo septembra 2006 na jún 2006). Najväčším mementom, ktoré sa tejto témy týka a spoločnosť si ho dodnes pamätá je pád Radičovej vlády. Výsledkom bol rozpad tradičných strán v rámci pravicového spektra a pokračovanie éry Roberta Fica, ktorá vyústila vraždou novinára a pokračovala ďalej skrz Petra Pellegriniho. Koniec koncov, výsledok rozpadu tradičnej pravice sedí momentálne v premiérskom kresle. Kde sú teda najväčšie výzvy súčasnej vlády a ako to môže celé napokon skončiť?
Prvým a azda najväčším problémom je stabilita niektorých koaličných strán. Bolo by fajn zmieniť fakt, že vládnu štvorkoalíciu OĽaNO/SME RODINA/SaS/ZA ĽUDÍ v skutočnosti tvoria ďalšie štyri strany. Na kandidátke SaS sa do parlamentu dostali i dvaja poslanci za Občiansku konzervatívnu stranu (OKS) a v rámci kandidátky najsilnejšej vládnej strany OĽaNO sa do parlamentu dostali poslanci za strany Kresťanská únia (KÚ), Nová väčšina (NOVA) a Zmena zdola. Jediným nováčikom v Národnej rade je momentálne strana ZA ĽUDÍ. Čo sa týka stability poslaneckých klubov, ktoré vzišli z februárových volieb vieme povedať len to, že snáď to nedopadne tak, ako v minulosti. Poslanecké kluby troch koaličných strán nevydržali celé volebné obdobie ani raz. Verme však, že SaS sa po dvoch veľkých odchodoch skupinky na čele s Jurajom Miškovom a Jozefom Kollárom a skupinky demokratického jadra na čele s Jozefom Rajtárom či Ľubomírom Galkom už vnútorne stabilizovala - Jozef Mihál i Jana Kiššová sa už stihli vrátiť. Rovnakým prípadom je SME RODINA, u ktorej po týchto voľbách pravdepodobne nemusíme očakávať, že vznikne niečo podobné, ako bola trojica Peter Marček, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek v predchádzajúcom volebnom období. Rizikom teda ostáva 53-členný poslanecký klub OĽaNO. 53 obyčajných ľudí a nezávislých osobností môže kartami naozaj zamiešať a myslím, že pri niektorých témach môžeme čakať ešte rôzne prekvapenia. Napokon, predpokladá to i koaličná zmluva, ktorá umožňuje koaličným poslancom predkladať návrhy týkajúce sa ochrany života, zatiaľčo iné návrhy musia byť prv prerokované na koaličnej rade.
Strany vládnej koalície spája najmä protikorupčnosť, boj proti SMER-SD. Boj proti korupcii bude obsahovať i pár zákonov, na ktoré bude potrebné získať ústavný podporu. Len ak prejdú budeme vedieť zaručiť, aby sa už v budúcnosti nestal špeciálnym prokurátorom niekto ako Dušan Kováčik, ktorý za osem rokov nepodal ani jednu žalobu a všetkých 61 prípadov, ktoré sa mu objavili na stole zamietol. Tieto hlasovania budú pre budúcu vládu kľúčové. Vláda má na dôležitých pozíciách na boj proti korupcii skvelých ľudí. Očista polície padla na plecia ministra vnútra Mikulca (OĽaNO) a očista justície na plecia ministerky spravodlivosti Kolíkovej (ZA ĽUDÍ). Napriek kríze spôsobenej COVID-19 sa už na spravodlivosti stihlo konať. Päť členov súdnej rady sa už stihlo vzdať funkcie, nakoľko ich ministerka informovala, že nemajú dôveru vlády. Chystá sa preverovanie majetkov sudcov a ich rodín a rôzne iné reformy v súdnictve. Na to, aby sme však spravodlivosť a políciu dôkladne očistili je nutná celistvosť vlády. Kupovanie poslancov sme si zažili napríklad pri voľbe generálneho prokurátora. SMER-SD bude mať eminentný záujem na tom, aby tieto reformy neprešli. Verme, že ich vábeniu nepodľahne päť poslancov, bez ktorých to často nepôjde. Zaujímavé bude sledovať, ako sa budú pri hlasovaniach správať poslanci ĽS-NS, ktorí sa síce chcú tváriť ako alternatíva k "establishmentu" a korupcii, avšak SMER-SD a celú minulú vládu v takmer všetkých kľúčových momentoch doteraz podržali.
Ako ďalej? To, že budúcnosť vie byť prekvapivá nám ukázala súčasná kríza spojená s COVID-19, ktorú by si ešte pred pár mesiacmi nevedel nik ani len predstaviť. Radičovej vláda padla kvôli tzv. eurovalu, ktorý bol napokon tak či tak schválený, hoci s ním Richard Sulík nesúhlasil. To, že Richard Sulík sedí opäť vo vláda a Slovensko si bude riešiť svoje súčasné ekonomické problémy pravdepodobne aj cez tzv. euroval je už len iróniou osudu. Smerácke vlády držali pokope kvôli korupcii. Táto vláda musí pokope držať kvôli tomu, aby túto korupciu raz a navždy pochovala. Verme, že boj proti COVID-19 a mimoriadne silný mandát od voličov túto vládu natoľko scelí, že vydrží celé štyri roky. Veď napokon, inú alternatívu ani len nemáme. SMER-SD zažíva momentálne akúsi renesanciu. Vo voľbách si napriek všetkému udržali solídny výsledok - 18.29%. Zároveň zažívajú luxus jedinej "normálnej" opozičnej strany v parlamente. A pretvárka, akú dokázal Peter Pellegrini na konci svojho mandátu v tejto kríze uhrať je neskutočná. Napriek tomu, že v podstate krajinu odovzdal v strašnom stave (vôbec nepripravenú na takúto krízu) odovzdal vládu tak, že mnohým bolo priam ľúto, že odchádza a akoby zabudli na všetky kauzy, ktoré sa kedy napáchali. To, na čo sa dnes musí pri vládnutí vsadiť je konštruktívnosť a umiernenosť. Teraz sa ešte len ukáže, kto je štátnik a kto sa vie krotiť a pomôcť krajine na úkor svojho ega. Vláda sa musí vyvarovať mnohých vecí, v prvom rade sú to nečakané vyjadrenia a naťahovačky na facebooku. Zároveň si musí každý uvedomiť, že dnes už nemôžu fungovať na štýl One Man Show tak, ako niektorí doteraz fungovali. Nevyťahujme "zbytočné" témy, ktoré pre nás nie sú existenčne dôležité. A hlavne, nech sa koaliční partneri navzájom netlačia do kúta, lebo to môže byť zničujúce. Možno to bude hra nervov, ale ak sa k tomu všetci postavia zodpovedne, tak to dopadne dobre. Ak nie, neviem si ani len predstaviť, čo nás čaká.
