(Blog vyjadruje osobný názor autora.)
Myslím si, že väčšina čitateľov tohto blogu verí v to, že Briti spravili v roku 2016 pri hlasovaní v referende chybu. Na Slovensku sa ľudia nezvyknú škriepiť o tom, či mala Británia odísť alebo nie, keďže takmer všetci sme chceli, aby Briti ostali, nech sme si to odôvodnili akokoľvek. Ako Slováci vychádzame z iného historického dedičstva a spoločenského zmýšľania ako Briti, a preto možno niektorí z nás dodnes nerozumejú výsledku. Mohli by sme sa hádať, čo pre koho znamená Brexit alebo o tom, či majú Briti odísť s dohodou alebo bez. Scenárov je viacero, ale jedna vec by mala byť istá. Spojené kráľovstvo by malo Európsku úniu opustiť tridsiateho prvého októbra za každých okolností. Prečo?
Pozrime sa na to z nadhľadu. Čo sa stalo? Referendum vytvorilo len dva bloky. Remain or Leave (ostávame alebo odchádzame). Ani jeden nezískal rapídnu väčšinu. Jeden však získal navrch, hoc len tesne. David Cameron ako jedna z najvýraznejších postáv kampane "remain" odstúpil z postu premiéra. Brexitéri vyhrali. Sedemnásťročná cesta Nigela Faragea bola zavŕšená. Začalo sa dvojročné ročné obdobie, ktoré slúži ako čas na vyrokovanie rozvodovej zmluvy, popr.: dohodnutie si nejakého iného usporiadania vzťahov. Theresa May z pozície premiérky rozvodovú dohodu vyrokovala a stačilo sa už len dohodnúť, či ju parlament chce alebo nie. Parlament ju prvý-krát odmietol, čiže mala nastať druhá možnosť, a to tvrdý Brexit a absolútne rozviazanie vzťahov s Európskou úniou a obe strany si pôjdu ďalej svojím smerom. Toto by bol predpokladaný scenár. Čo tu miesto tohto racionálneho scenára máme dnes?
Telenovela sa stále neskončila a deň čo deň prináša novú epizódu. David Cameron tu s nami dnes už síce nie je, ale v premiérskom kresle sedí jeho najväčší rival už od čias štúdií - Boris Johnson, jedna z najvýraznejších tvárí kampane "leave". Brexitéri si ani zďaleka nemyslia, že majú vyhraté. Sedemnásťročná cesta Nigela Faragea sa natiahla o ďalšie tri roky a zďaleka sa nekončí. S tridsiatimi percentami vyhral eurovoľby a jeho Brexit Party zároveň získala viac kresiel v europarlamente než akákoľvek iná strana z ktorejkoľvek krajiny únie. Na národnej úrovni dosahuje najvyššie percentá, aké kedy mal a len čaká na príležitosť, kedy Konzervatívci pokašlú ich víziu Brexitu a on im prevezme voličov. Líder opozície Jeremy Corbyn (Labour party) spolu Liberálnymi demokratmi žiadali druhé referendum a z ich strán sa taktiež ozývali mnohé hlasy, aby Británia napokon Európsku úniu vôbec neopustila. Neschopnosťou parlamentu (ktorý odňal vláde právo rozhodovať o brexite a vzal ho na seba) dohodnúť sa na celonárodnom konsenze vyústila vo výsledku v to, že v Británii zaniká systém dvoch strán a občania hľadajú a sú ochotní podporiť alternatívu. Voliči tvrdého Brexitu odišli od Konzervatívcov k Farageovi a voliči Labouristov, ktorých sklamal Corbyn odišli k Liberálnym demokratom. Spomedzi neregionálnych strán na celoštátnej úrovni ešte jemne vzrástli Zelení. Dohoda bola tri-krát odmietnutá a Brexit niekoľko ráz posunutý. A kam to celé viedlo? Nik nevie. Nik nevie, čo sa teraz bude diať.
Najviac ma v tejto ságe zarazilo, že v najstaršej parlamentnej demokracii v Európe sa našli hlasy, ktoré absolútne odignorovali výsledok referenda a požadujú zrušenie Brexitu. Najväčšou kvalitou demokracie je, že hoc s nejakým názorom nesúhlasíte, tak si ho vypočujete a zároveň ho i rešpektujete (samozrejme, ak je v rámci medzí zdravo mysliaceho človeka). A nesúhlas s výsledkom referenda sa stal na politickej scéne úplne kontraproduktívnym. Britská spoločnosť nebola nikdy viac polarizovaná, ako je dnes. Čím viac ľudí chce zrušiť Brexit a ostať v Európskej únii, tým viac sú vyhecovaní ľudia, ktorí chcú čo najtvrdší Brexit a úplné rozviazanie vzťahov s úniou. Rodiny, kolegovia, susedia, ... sú rozdelení a z Brexitu sa stala akási národná trauma. Trauma, ktorá sa len a len vlečie a národ ju nevie nechať už konečne za sebou. A presne to je dôvod, prečo by Briti mali opustiť úniu tridsiateho prvého októbra.
Termín odchodu bol už viac ráz posunutý s tým, že sa to o ten čas nejako zázračne vyrieši, ale dohoda Theresy Mayovej bola i tak tri-krát odmietnutá, čiže vidíme, že odsun o ďalší čas túto krízu nijako nevyrieši, iba ju prehĺbi. Je na Britoch čo spravia s najbližšími necelými dvoma mesiacmi. Alternatíva s druhým referendom a nevystúpením z Európskej únie by bola asi šialená, keďže by v mnohom podkopala základy demokracie. Ak Briti dovtedy prídu s návrhom novej dohody, ktorá bude prijateľná i pre nás, tak to bude skvelé, keďže v našom záujme je "mäkký" Brexit. Na dohodu však musia byť dvaja. Ak sa to teda nepodarí, a odídu "natvrdo", tak sme na to pripravený a každá krajina únie má pripravený plán čo ďalej.
Nech to už dopadne akokoľvek, doprajme to Britom, nech sa už môžu pohnúť od konca októbra ďalej a pozviechať sa z tejto traumy. Bye Bye Británia, bola si pre nás spoľahlivým partnerom.
