Do Herceg Novi, by sme museli obchádzať celý členitý fjord, preto pre skrátenie cesty využijeme trajekt z mesta Lepetani, ktorý ušetrí min. hodinu času
Večer sme dorazili do dedinky Zelinka, kde sme mali zabookovaný hotel na najbližších 5 nocí.
Pri raňajkách sme ostali prekvapení, keď sa v jedálni – rozumej hotelovom bare schádzali miestni štamgasti s cigaretkou a kávičkou debatujúc o tom čo im priniesol deň minulý a prinesie deň budúci.
Raňajky však boli viac ako výdatné – 3 jaja na oko s párkom, čerstvými paradajkami a fantastickou smotanovou pomazánkou - kaymak, k tomu čerstvé pečivko, ktoré ráno napiekli vo vedľajšej pekárničke nám vydržali až takmer do večere. Po pár dňoch sme už osadenstvo takmer dôverne poznali a zvykli sme si aj na ten cigaretový dym – do Čiernej Hory ešte prísne pravidlá ochraňujúce zdravie ešte nedorazili.( možno už áno, ale my sme tam boli v roku 2013 )
Po raňajkách sme vyrazili popri pobreží so zastávkou v známom turistickom stredisku Budva. Prešli sme sa po historickom centre uzavretom s starých kamenných hradbách. Pekné mesto s kaviarňami a uličkami, určte sa tu dá stráviť príjemná dovolenka, lebo mesto ponúka všetko čo sa od klasickej letnej dovolenkovej destinácie očakáva.
My však pokračujeme ďalej smerom na Sveti Stefan – malý ostrovček so súkromnými rezidenciami spojený s pevninou násypom z oboch strán sú kamienkové pláže s ružovkastými malými kamienkami a priezračným morom.
Po chvíľke občerstvenia sme pokračovali do stredovekého mesta Stari Bar. Za hradbami starého mesta sa môžete prechádzať po uliciach, ktoré pamätajú časy Rimanov, Benátčanov aj Turkov.
Je určite zaujímavé ponoriť sa v útrobách tohto miesta do minulosti.
Pred samotným mestom je ulica plná barov a reštaurácií v orientálnom štýle, keď je možnosť občerstviť sa buď tureckou kávičkou, alebo nejakým chutným jedlom.
Zo Starého Baru mierime do ďalšieho NP Čiernej hory ku Skadarskému jazeru. Je tu možnosť prenajať si čln a previezť sa po jazere, obdivovať rozkvitnuté lekná a rôzne vtáky, ktoré tu majú svoje hniezdiská. Okrem iného je všade propagovaný pelikán, ale toho sme videli len ako reklamu na reštauráciách.
Špecialitou miestnych podnikov je tu úhor, ktorý vraj fakt chutí
Keďže máme radi kulinárske zážitky, tak sme sa držali rád z bedekra a navštívili sme neďalekú Rijeku Crnojevića, kde má reštauráciu známy fotbalista Nikola Jovanovič a údajne úhor pripravený v tomto podniku je lahôdka na ktorú sa nezabúda. A teraz už môžem potvrdiť, že je to pravda.
Samotná reštaurácia Stari Most leží pri rieke s kamenným mostom a zakotvenými loďkami, takže sa tu zdá stráviť naozaj príjemný večer.
Ako som už spomínala v 1. časti v Čiernej Hore navigačky nefungovali úplne korektne, väčšinou ponúknutá trasa viedla takmer po poľných cestách, takže bolo rozumnejšie opýtať sa na cestu, lebo tu proste platilo pravidlo - naokolo blíž. Cesta síce v navigačke vyzerá dlhšie, ale doba jazdy vzhľadom na kvalitu cesty je oveľa kratšia, preto sa radšej riaďte klasickou mapou, alebo dobrou radou miestnych.
Ďalší deň ráno opäť klasika v našom raňajkovom bare, pri káve pozorujeme obrovský cruiser, ktorý vplával do Boky Kotorskej čo je vlastne najväčší fjord južnej Európy. Tento Cruiser nás sprevádzal celým dňom.
Vyrážame do NP Lovčen. Stúpame po serpentínach Boky Kotorkej , prudké zákruty sú očíslované a je ich asi 40. Na každej sa otvárajú nádherné výhľady na celý záliv aj mesto Kotor, ktorý je čerešničkou na torte pre pasažierov výletných lodí.
V NP Lovčen je na rovnomennom vrchu postavené mauzóleum národného hrdinu Čiernohorcov - Petara II.Petroviča Njegoša. Tento knieža bol posledný z vladykov, ktorí vládli od roku 1696. Vynikal mohutnou postavou s výškou 203cm, ale aj výrazným intelektom. Miloval svoj ľud a ten miloval jeho. V očiach národa sa stal akýmsi božstvom, ktorému právom patrí večnosť na pomyselnom Olympe a práve preto mu jeho potomkovia vybudovali majestátnu hrobku na hore Lovčen
Mauzóleum sa týči na vrchole hory Lovčen. Je ho vidieť zo širokého okolia.
Autom sa dá dostať na parkovisko pod kopcom, odkiaľ je vybudované mohutné schodisko a tunel, ktorým sa dostanete až priamo ku stavbe.
Vstup do hrobky strážia 2 obrovské mramorové sochy - tzv čiernohorské karyatidy, vo vnútri je socha Njegoša a mramorová hrobka, kde odpočíva otec Čiernohorcov.
Okrem samotnej hrobky je tu kruhová vyhliadka, z ktorej je výhľad do širokého okolia.
Bolo tam citeľne chladnejšie, ako na pobreží a dramaticky prevaľujúce sa oblaky ešte umocnili magickú atmosféru tohto miesta. Od nášho ubytovania to bolo cca 2 hod cesty a určite to stálo zato.
Na spiatočnej ceste sme zostupujúc do Kotoru sledovali ako náš ranný cruiser manévruje v zálive a nakoniec zakotvil v Kotore. Staré mesto s mohutnými hradbami vyzeralo pri tejto gigantickej lodi ako maketa z filmovej rozprávky.
Kotor je nádherné mesto v benátskom štýle, keďže práve pod vplyvom benátskej republiky dosiahlo najväčší rozkvet. Staré hradby s mohutnými bránami, ktoré nedokázali prelomiť mnohí dobyvatelia vás vtiahnu do stredoveku. Atmosféru mesta samozrejme dotvárajú všade prítomné terasy, kde zmrzlina jednoducho chutí.
Kto má chuť a energiu vystúpi až ku kaplnke nad mestom. Svet je najkrajší z výšky a tu sa to zase potvrdilo
Cestou späť opäť stretávame "náš" Cruiser, ktorý opustil Kotor a vracia sa späť na šíre more a keď sme došli na hotel, tak nám Cruiser zatrúbil pod oknami na rozlúčku
Herceg Novi leží už takmer na hranici s Chorvátskom a jeden člen nášho zájazdu si našiel zaujímavý cieľ v Chorvátsku ostrov Mljet – je tu taká zaujímavosť ostrov na ostrove a toto sme si chceli pozrieť. Na ostrov chodí trajekt z polo ostrova Pelješac neďaleko Stonu. Nejako zle sme si to vypočítali a trajekt nám nakoniec ušiel. Ten ďalší šiel o hodinu, ale to už bolo na hrane, lebo sme chceli stihnúť ešte Dubrovník, tak väčšina výpravy sa rozhodla, že Mljet ostane cieľom niekedy v budúcnosti a 1 sa tam predsa len vybral.
My sme ho počkali na krásnej piesočnej pláži
a potom sme si pozreli Ston, kde sme si dopriali aj kráľovský obed.
Na spiatočnej ceste sme si ešte pri zapadajúcom slnku pozreli Dubrovník. Myslím, že toto mesto má osobité čaro. Hradby, prístav, uličky, námestia, proste všetko dýcha históriou, je tu neuveriteľná atmosféra a určite si vyžaduje viac času ako jeden večer. Ale čo už všetko sa stihnúť nedá a možno sa sem ešte niekedy vyberieme, aby sme ho spoznali lepšie.
Posledným miestom v Čiernej hore, ktoré sme si pozreli bol Herceg Novi – nazývaný tiež čiernohorské Saint Tropez. Mestečko je postavené do kopca, na vrchu je starý antický amfiteáter s výhľadom na mesto a more. Postupne schádzame dole a míňame niekoľko malebných námestí až po prístav s kotviacimi jachtami a výletnými loďami a malou plážou. Má taký kúpeľný charakter a urobí Vám veľmi príjemnú náladu.
A tie konoby – to je hotová rozprávka.
Tak na záver prajem dobrú chuť a vyrážame priamou čiarou cez Chorvátsko domov na Slovensku.
Monte Negro nesklamalo – má veľa tvárí a podôb a určite to nie je popoluška Balkánu, ale pyšná princezná. Takže ak budete niekedy v týchto končinách nakuknite aj sem, verím, že neoľutujete. Tak zatiaľ dovidenia
