Lanzarote – malý ostrov s veľkým potenciálom na aktívnu dovolenku
V predchádzajúcich 2 článkoch sme spoznali sever a juh ostrova a tiež Cézara Manriqueho, ktorý dal ostrovu punc jedinečnosti.
Dnes sa pozrieme do centrálnej časti a začneme v samotnom srdci – strede ostrova, kde stojí tzv Monumento del Campesino – pamätník dedinčanov.
Je to veľká snehobiela plastika zobrazujúca roľníka obklopeného zo 4 svetových strán – ťavou, oslom, psom a kozou, aj keď potrebujete veľkú dávku predstavivostim, aby ste v realite spoznali tento popis.
Ako takmer všetko zaujímavé na ostrove aj toto je dielom Manriqueho. Pamätník je dobre značený, nachádza sa v blízkosti dedinky Mozaga. Čo je však ešte zaujímavejšie ako samotný pamätník, je malé poľnohospodárske múzeum pod holým nebom.
Od pamätníka sa pomedzi biele domčeky dostanete ku kaviarni a reštaurácii. V čiernom štrku tu vidíte ako sa pestuje vinič, alebo na čo všetko sa využívali ťavy. Žiarivá biela so zelenými okenicami je niečo čo naozaj fascinuje.
Za reštauráciou je malé kruhové námestíčko s remeselnými dielničkami, kde si môžete pozrieť rôzne remeselné výrobky, aj to ako vznikajú. Ak si chcete zážitok z návštevy ešte umocniť, tak využite prechod cez reštauráciu s typickými Manriqueho prvkami. Umelým tunelom a točitým schodiskom sa dostávame do Centra de Artesania a obzeráme si dielka šikovných remeselníkov. Samozrejme nakupujeme, lebo nič nemá väčšiu cenu ako autentické, ručne vyrábané drobnosti.
A my ideme ďalej. V pásme kde čierna láva tvorí väčšinu povrchu si Manrique kúpil pozemok, aby vytvoril bohémske sídlo. Pozemok kúpil veľmi výhodne, lebo pôvodný majiteľ ho považoval za nepoužiteľný, ale oko umelca z toho vytvorilo priestor, kde aj súčasný návštevník ostáva v nemom úžase. Dom je v súčasnosti múzeom a galériou a spravuje ho nadácia Fundación César Manrique( pod týmto názvom to aj nájdete ).
Je to cca 5km od Arrecife smerom na Tachice. Slovami sa to dá veľmi ťažko vyjadriť. V lávovom poli objavil vzduchové bubliny, ktoré využil na úžasné interiérové priestory, kde sa odohrávali veľkolepé žúrky. Pri pohľade na autentické fotky, môj muž skonštatoval „ To bol iný pažmen „
Bubliny sú pospájané tunelmi, ktoré nakoniec vyústia k bazénu, záhradnému grilu a úžasnému posedeniu pod úrovňou terénu, teda dokonale chránenému proti vetru.
V galérii sú vystavené jeho vlastné diela, ale aj diela Picasa, či Miróa a množstvo fotografií, jeho citátov a ďalších drobností, čo približujú jeho život. Obrovské okná s výhľadom na vulkán, z ktorého tečie láva – máte pocit, ako keby naozaj tiekla. V jednej miestnosti fakt láva „pretiekla až priamo do interiéru“. Môj muž nie je celkom umelecká duša, ale tu ostal prekvapený, lebo také niečo sme ešte nevideli.
Ešte jedno z jeho diel nás čaká a je tiež v centrálnej časti smerom na sever. Po LZ-1 smerom na Orzolu je dobre značená kaktusová botanická záhrada Jardin de Cactus.
Z parkoviska sa dostanete do fantastického amfiteátra plného rôznych kaktusov. Na opačnej strane je zreštaurovaný veterný mlyn, ktorý slúži ako vyhliadka. Mohutné kaktusové stromy, striedajú pichľavé gule, alebo nežne kvitnúce druhy, do toho monolity vytvorené lávou a ďalšie úžasné detaily.
Ešte aj záchody zaujmú. Jednoducho- bez slov, treba naozaj vidieť.
Poďme od Manriqueho opäť trochu relaxovať. Tu v centrálnej časti pár km severne od Arrecife je Costa Tequise – posledné z 3 najväčších letovísk ostrova. ( prvé 2 popisujem v predchádzajúcich článkoch o Lanzarote ! Musím povedať, že toto sa mi páčilo asi najviac. Už vstupná brána stála za fotku.
Krásna pláž so svetlým jemným pieskom. More síce nebolo úplne na 1*, ale celkovo toto miesto pôsobilo na mňa vynikajúco. Nádherná pobrežná promenáda, lemovaná kaktusmi a vysokými palmami, množstvo barov a reštaurácií láka k príjemným prechádzkam.
Pôvabná štvrť Pueblo Marinero navrhnutá Manriquem leží v južnej časti letoviska - určite stojí a návštevu. Pár bielo-zelených uličiek s malým námestím, kde si dáme drink a ide sa ďalej.
Asi najkrajším mestom ostrova je Tequise – bývalé hlavné mesto. Je tu množstvo dobre zrekonštruovaných koloniálnych budov s typickými kanárskymi drevenými balkónmi a peknými nádvoriami.
Každú nedeľu sa v meste konajú trhy a tie priťahujú turistov z celého ostrova.
Na malom námestí býva vždy nejaký kultúrny program. Počas našej návštevy si tu zatancovali Labutie jazero títo „Krásavci“ a rozprúdili dobrú zábavu.
Samotný trh neponúka nič výnimočné, ale môžete tu nájsť niektoré výrobky charakterizujúce práve Kanárske ostrovy. Napr. výrobky z hrdzavého plechu. Jednu takú jaštericu sme si kúpili a nezaobišlo sa to bez podrobnej prednášky ako sa také dielo vyrába. A aj keby ste sa neviem ako ponáhľali, tak tento pán si neopustil povinný výklad.
Neďaleko Tequise je stará pevnosť, ktorá kedysi chránila hlavné mesto – Castillo de Santa Barbara. Ponúka nádherné výhľady a je tam múzeum. Bohužiaľ sme sa tam neostali, lebo bola aktuálne v rekonštrukcii.
Tak Lanzarote sme prešli krížom krážom celé, ale ak ste už tu, bola by veľká škoda neodskočiť si aj na susednú Fuerteventuru. Trajekty chodia z Playa Blanca. My sme využili spoločnosť ARMAS, ktorá premáva každé 2 hodiny. Lístok sme si kúpili deň dopredu, dá sa rezervovať aj online, ale bolo jednoduchšie všetko zrealizovať priamo na mieste. Boli sme zorientovaní a tak sme ráno už šli na istotu. Vyrážali sme o 9:00, takže sme pohodlne stíhali aj raňajky v hoteli. Plavba trvá cca 30 minút a spiatočný lístok pre 2 osoby + auto stál cca 100,-€.
Fuerteventura je o niečo väčší ostrov ako Lanzarote a ak by sme ho chceli prejsť od severu na juh, potrebovali by sme cca 2 hodiny, samozrejme bez zastávok. Pôvodne sme to aj mali v pláne, ale postupne sme to museli prehodnotiť a až na juh sme sa nedostali. Po vylodení v Corralejo sme vyrazili smerom na La Oliviu. V tejto oblasti je niekoľko veľmi pekne zreštaurovaných pôvodných veterných mlynov a poľnohospodárskych fariem, ktoré sme si chceli pozrieť.
Krajina je dosť podobná tej na Lanzarote, ale čiernej farby je tu menej. Zrejme tu erupcií nebolo až toľko. Suché kopce červenohnedej farby s tradičnými veternými studňami pripomínajú Austráliu. Má to svoje čaro.
My sme mierili cez hory na malú turistiku do Baranco las Peňitas. Prudkými serpentínami sa blížime k peknej vyhliadke, ktorá je bohužiaľ zatvorená a napriek naozaj krásnemu miestu chátra.
Na parkovisku sa zišlo pár záujemcov a vynaliezavý turista si vždy cestu nájde. Jednoducho sme preskočili plot a vychutnali si krásne výhľady. Kávičku sme si síce dať nemohli, ale rozhodne bolo dobre, že sme sa tam zastavili.
Krátko po tejto zastávke znovu stojíme, tento krát na vyhliadke, kde stoja sochy Guančov – pôvodných obyvateľov Kanárskych ostrovov.
Míňame Betancuriu – bývalé hlavné mesto ostrova a už na prvý pohľad vidíme, že je to miesto, kde sa treba zastaviť. Teraz však nemáme čas, lebo chceme nájsť východzí bod na túru. Pár km ďalej nás navigačka doviedla k miestu, kde by sme mali vyraziť. Bolo tam niekoľko áut, tak sme sa pre istotu aj pýtali, či sme správne, ale aj oni boli na tom podobne. Podľa napozeraných videí z Youtoobe to vyzerá, že sme správne, tak teda prezúvame turistické boty a ide sa. Je takmer pravé poludnie, slniečko praží , ako besné, ale nás už nič neodradí – ide sa. Cesta je v pohode, prechádzame palmovou alejou a pekne vyšliapanou cestičkou sa dostávame k priehrade.
Že to je priehrada si uvedomujeme len vďaka priehradnému múru, lebo voda tam nie je. Možno niekedy zjari je, ale na konci augusta je úplne suchá. Od priehradného múru sa klesá úzkym kaňonom až k malej pustovni. Trasa nie je nejak zvlášť náročná, ale v tom teple to dáva zabrať. My sme našťastie šli zvrchu. K pustovni sa dá dostať aj zo spodnej strany. Tá naša trasa bola podľa mňa lepšia. Voda sa tu síce nevalí dole údolím, ale napriek tomu je to krásna a hlavne zaujímavá turistika. Cca po 40 minútach sa dostávame k malej kaplnke, čo je asi v polovici kaňonu.
Prichádzajú k nám veveričky - malí chipmunkovia – je to úžasné, zjavne sú zvyknutí na turistov a očakávajú nejakú mlsnotku.
Teraz prichádza tá horšia časť ideme späť a to do kopca, čo samozrejme v 30 stupňoch nie je práve ideálny stav, ale dalo sa to zvládnuť. V tejto lokalite sa nachádza ešte jedna veľká zaujímavosť. Volá sa Arco de las Peňitas a chvíľu sme si mysleli, že by sme to aj mohli skúsiť, ale realita nám zobrala ružové okuliare. Toto miesto totiž nie je oficiálne značené a treba si k nemu vyšliapať pomerne prudkým stúpaním. Aj keď sme vedeli, že sme blízko nechali sme to tak. Samotný kaňon s pustovňou bol mimoriadne skvelým zážitkom, tak sme už netúžili štverať sa niekam do neznáma. Spomínam to však preto, že ak by niekto mal chuť na toto dobrodružstvo, tak Arco je mimoriadne fotogenické.
Po úspešnej túre sme poriadne vyhladli a tak zastavujeme v Betancurii.
Malé a krásne mestečko, fantastická reštaurácia a ešte lepšie jedlo. Aj takéto steaky tu vedia pripraviť a sú 100% čerstvé. Malá prechádzka mestom a my pokračujeme.
Mierime na severozápadné pobrežie – smer El Cotillo. Pôvodný plán okúpať sa, sa začal strácať, lebo čas bohužiaľ plynie neuveriteľne rýchlo a trajekt nepočká. Tak sme si aspoň pozreli (bez kúpania) pobrežie s nádhernými divokými bielymi plážami. Urobili sme parádne fotky a ťahali ďalej. Až neskôr sme zistili, že sme mali prepnuté ISO 25200 takže všetky fotky boli vhodné tak akurát do koša. Ešte šťastie, že som na mobil urobila aspoň 3 zábery z tohto miesta.
Potom sme hľadali tzv. Popcorn beach – navigačka nás doviedla do nejakej obytnej zóny a stále hlásila, že miesto je nedostupné, Čas sa krátil, takže Popcorn beach sme vzdali a šli sme do NP Corralejo, kde je rozsiahle územie nádherných piesočných dún. Tu som v eufórii z tej krásy spadla tak, že som síce nadobudla parádny cestný lišaj na ruke, aj na kolenách, ale kamera aj mobil nejakým zázrakom ostali funkčné a dokonca nepoškodené.
Rany sa čoskoro zahoja, ale toto miesto bolo fakt, aleže FAKT nádherné.
Čas plynie a my už sme mali ledva čas na kávu pred nástupom na trajekt o 21:00.
Dovidenie Fuertevntura
Takže rekapitlácia - 1 deň na Fuerteventure je naozaj málo, 2 dni by asi boli minimum a 3-4 dni optimum, ale napriek tomu sme tu zažili krásny deň a určite sa vyplatí dať si výlet z Lanzarote na Fuerteventuru.
A to už je z našej dovolenky všetko. Balíme domov a tešíme sa na nejaký nový cestovateľský zážitok.
Bola to úžasná dovolenka, tak ako vždy. Lebo ak si vieš dar cesty vychutnať, tak ti každý zážitok pripadá jedinečný a neopakovateľný. A práve o tom je cestovanie. Nabudúce sa zase pozrieme na nejaké krásne miesto. Zatiaľ dovidenia
