Po cca 1,5 hodine cesty z Giethoornu sa dostávame do prístavu Den Helder a následne kopírujeme pobrežie. Cestu výrazne skracuje umelo vybudovaná hrádza, ktorá spája pevninu s poloostrovným výbežkom. Platí sa tu mýtne, ale určite sa vypaltí túto cestu využiť
Je tu piesčitá pôda a tá vytvára ideálne podmienky pre pestovateľov jarných cibuľovín - tulipánov, narcisov, hyacintov. Prechádzame najfarebnejším krajom, aký som kedy videla – žlté, biele, červené, fialové, ružové, oranžové, modré pásy s tisíckami rozkvitnutých jarničiek, na pozadí veterný mlyn a modrá obloha s bielymi oblakmi. Proste Tulpenland – pre milovníka kvetov vstup do raja.
Viete, že ak sú tulipány v plnom rozkvete, tak im skosia hlavičky ? Až sa na to smutne pozerá, ale pestujú sa hlavne pre cibuľu a kvet odoberá živiny, preto ak chcú mať kvalitné a silné cibuľky, musia tú krásu predčasne ukončiť.
Pobrežie severného mora je iné ako stredomorské. Je to územie pokryté pásom piesočných dún, porastených trávnymi trsmi. Piesočný pás je pomerne rozsiahly, takže sú to cyklistické aj pešie chodníky, krížom krážom a ak to nepoznáte, tak sa dá aj ľahko zablúdiť.
Dostali sme sa až k moru. Velikánska pláž so svetlým pieskom, more spenené od vĺn , kaviareň na koloch s chránenou terasou, kde sa dá posedieť pri kávičke aj napriek tomu, že vietor duje ako divý.
Po chvíli opäť začne mrholiť, čo v kombinácii so silným vetrom nie je práve najpríjemnejšie počasie na prechádzky, ale domácim to zjavne nevadí. Vybavený pršiplášťom sa aj s deťmi spokojne prechádzajú a vôbec sa nesnažia skryť pred neduhmi počasia. Proste Severania.
Pomaly sa presúvame do Edenu – kde máme zabookované ďalšie 2 noci a samozrejme pokračujeme v poznávaní zákutí tejto krajiny - pozrieme si Kinderdijk - pamiatku Unesco, kde je možné vidieť najviac veterných mlynov pokope, Navštívime najkrajší hrad v Holandsku a prekrásny park Keukenhof.
Pekný večer
