Po keukehofskej nádhere máme ešte dosť času, tak sme po necelej hodinke dorazili na malý ostrovček Marken, spojený s pevninou násypom, po ktorej vedie cesta. Pôvodný plán bol navštíviť veľmi fotogenický maják, ale ten je na druhej strane ostrova, kam sa dá dôjsť len pešo a na to sme už dosť času nemali, lebo slniečko nám už pomaly padalo, tak sme ešte chceli využiť zlatú hodinku.
Vybrali sme sa teda do prístavu, dali si skvelú večeru a pozorovali ako sa mestečko pomaly ponára do tmy.
Prístavné mólo s kotviacimi jachtami, bývalé drevené rybárske domy – dnes farebné bary, obchody a reštaurácie lákajúce k posedeniu. Prechádzame sa po drevenom móle, pozorujeme majiteľov jácht, ako si pripravujú svoje plavidlá na hlavnú sezónu a samozrejme fotíme
Po zotmení sa vraciame na hotel a balíme
Ráno opúšťame nás hotelík. Ak budete niekedy v týchto končinách, tak ho určite odporúčam ako skvelé miesto na prenocovanie.
Ešte sa prejdeme po Edame, ktorý je známy hlavne vďaka syru Edam. Prechádzame popri obchodoch, kde sú úhľadne poukladané edamské syry.
Na námestí, kde sa kedysi konali syrové trhy je váha, na ktorej sa vážil zakúpený tovar. Mladí muži v bielych klobúčikoch nosili tovar k váhe na drevených nosidlách a po odvážení a zaplatení sa tovar dostával k novému majiteľovi.
Keď sme boli prvý krát v tejto krajine, tak sme si takýto trh pozreli v Alkmaari, kde tradíciu dnes udržiavajú hlavne pre turistov. Aj tu v Edame sa takéto trhy konajú, ale predpokladám, že až počas hlavnej turistickej sezóny. Pri pohľade na vozíky so syrom, váhu a sochy nosičov sme si to opäť pripomenuli - bol to tiež jeden zo zážitkov, ktoré stáli za to
Našou poslednou zastávkou je Volendam. Mesto leží vo veľkom morskom zálive, ktorý vznikol vytvorením umelej hrádze, tak aby tu nedochádzalo k častým záplavám. Na tejto hrádzi je aktuálne cesta, ktorá spája pevninu s poloostrovom a okrem toho, že táto cesta ušetrí vodičom veľa km, tak hrádza slúži predovšetkým ako protipovodňová zábrana. Zaujímavosťou je, že voda v tomto zálive nie je slaná, keďže sa prehradením, zo zálivu stala v podstae priehrada s riečnymi prítokmi.
Je tu veľká pobrežná promenáda, s množstvom obchodov a reštaurácií.
Miestna špecialita sú zasolené surové slede, tak samozrejme ochutnávame.
Takto sa to robí správne a mladé rusky to skúšajú, my pozorujeme a potom skúšame tiež.
Pozrieme si dielňu, kde vidíme ako sa vyrábajú pravé holandské dreváky. Tie sa kedysi používali na rozmočenej pôde. Bolo to praktické ľahko sa našuchli na nohy a tie ostali suché. Dnes si ich môžete kúpiť ako suvenír v rôznych variáciách.
V prístave kotvia lode – výletné, rybárske, jachty a jachtičky. Môžete si posedieť na lavičke s pravým námorníkom, alebo podebatovať si s jeho ženou, keď ho vyzerá na mori, zvedavá čo donesie z rybačky.
Nezastreté okná domov a nádherné drobné predzáhradky s dekoráciami, ktoré inšpirujú ako pinterset
Užívame si túto náladu a posilnený skvelým jedlom sa vydávame na spiatočnú cestu do Nemecka. Ešte pár pohľadov na Tulpenland a opúšťame túto zaujímavú krajinu.
Pri prvej ceste do Holandska sme spoznali Amsterdam, Haag, videli sme kvetinovú burzu, skanzen, syrové trhy, aj farmu, kde robia kvalitný syr – ale to Vám priblížim niekedy nabudúce.
Blíži sa jar, obdobie, keď príroda rozkvitá, ideálny čas na návštevu tejto krajiny, aj keď v tomto čase je to samozrejme komplikované. Tak si držme palce, aby sme sa opäť mohli slobodne rozhodnúť, kam sa chceme ísť pozrieť
