Pri príchode nás nikto nečakal, dvere boli otvorené, tak som šla dnu a pozdravil ma akurát veľký papagáj – až som sa zľakla. Po chvíľke blúdenia po dome, keď sme sa cítili trochu ako zlodeji sme si všimli, že na vchodových dverách sme mali odkaz aj s pokynom, kde sa máme ubytovať. Tak sme sa teda nalodili do izby a šli sme von po zvyšok batožiny. Dvere sa zabuchli, z vonku bola guľa a my sme ostali vymknutí samozrejme bez mobilov, tie ostali v izbe. Našťastie jeden z našej štvorice mal mobil pri sebe, tak sme aj tak museli volať pani domácu, aby nás prišla vyslobodiť.
Ráno nás vítali vítali takéto 2 statné krásavice, Alebo krásavci ?
Ráno pršalo, tak sme boli trochu sklamaní, v pláne bola návšteva jednej botanickej záhrady na okolí, čo sa nám nezdalo úplne ideále v daždi. Po krátkej porade sme sa nakoniec rozhodli, že si predsa len pozrieme ten Eden project, o ktorom som dosť čítala, ale ani neviem prečo som ho do nášho programu nezaradila. Toto určite neurobte, ak sa niekedy vyskytnete v tejto lokalite, lebo Eden project považujem za jednu z najväčších zaujímavostí, ktoré som kedy videla a bol to naozaj unikátny zážitok. Dnes si hovorím, chvála bohu, že nám ten dážď zmenil plány. A ranný dážď v Anglicku rozhodne neznamená pokazený deň, lebo za 2 hodinky už svietilo slniečko ako divé.
Eden Project je veľký enviromentálny complex, je to v podstate velikánska botanická záhrada, zameraná na pestovanie čo najvyššieho počtu rastlinných druhov – niečo ako Noemova archa v rastlinnom svete. Miesto, kde stojí niekoľko obrovských bublín, ktoré sú rozdelené podľa podnebných pásiem, bolo pôvodne bagrovisko na ťažbu hliny na porcelán. Je to jeden z najinovatívnejších Miléniových projektov.
Namiesto obrovskej jamy sem dnes chodia tusristi, ale aj vedci z celého sveta. Autom pridete k zberným parkoviskám a návštevníckemu centru, kde sú obchody, reštaurácie a pokladne. Potom už schádzate po upravených plochách botanickej záhrady až priamo do útrob jednotlivých biosfér, ukrytých v bublinách.
Pri otvorení tohoto projektu stála aj britská kráľovná a jej odkaz pre budúce generácie je ukrytý v obrovskom kamennom semienku.
V bublinách – čo sú vlastne velikánske skleníky sa prechádzate rôznymi podnebnými pásmami, od stredomorskej, púštnej až po tropický prales. Sú tu náučné tabule, ale aj ukážky plodov, korenia či šťavy z baobabu, ktoré môžete aj ochutnať.
Okrem toho si môžete pozrieť rôzne sprievodné programy pre dospelých aj deti, ktoré tým získavajú pozitívny vzťah k prírode. Odpad, ktorý vzniká v tejto rastlinnej džungli je ekologicky spracovaný a využitý ako material pre umelcov, ktorí tu umiestňujú svoje diela.
V areáli sme sa zúčastnili aj malej vesmírnej expedície, kde sme leteli raketoplánom po všetkých planétach našej slnečnej sústavy. Opäť ideálne miesto, kde deti veľmi ľahko pochopia túto problematiku. Prechádzalo sa chodbou, kde boli základné informácie o nasledujúcej planéte a následne sa vchádzalo na konkrétnu planétu. Tu bolo pomocou premietania reálnych záberov, zvuku aj informačných tabúľ dokonale vizualizované. ako to tam asi vyzerá. Ja nie som nejaký fanúšik vesmírnej tématiky, ale toto bolo aj pre mňa veľmi zaujímavé
Celý komplex je vlastne botanicá záhrada, kde je čo pozerať
A ak by chcel niekto ku tomu všetkému aj adrenalínový zážitok môže sa ponad celý areál preniesť ziplinom. POZOR lístky si treba kúpiť v návštevníckom centre, lebo na zipline sa nastupuje na druhom
Po jedinečnomm zážitku v Eden projecte sme sa vydali pomaly k nášmu poslednému cornwalskému ubytovaniu v St. Ives.
Cestou sme mali ešte v zlatej hodinke zastávku v Minack Theatri. Je to divadlo pod holým nebom v štýle antických amfitátrov.
Divadlo je funkčné a odohrávajú sa tu predstavenia. Keď nehrajú, tak je prístupné pre návštevníkov. Stojí na útese nad morom, zasadené v záhrade sukulentných rastlín a ponúka nádherné výhľady na pobrežie. Aj bez hercov je to predstavenie, ktoré stojí za návštevu.
Odtiaľ naša cesta smerovala k severnému cornwalskému pobrežiu, ktoré je divokejšie ako to južné. Sú tu veľké skalné zrázy aj búrlivejšie more. Severný Cornwal bol kedysi obývaný baníkmi, ktorí ťažili cín v cínových baniah na pobreží, Bane sa ťahali až pod morskú hladinu a práca v nich bola mimoriadne nebezpečná.
Dnes tu stoja ako pripomienka na tieto časy vysoké komíny slúžiace ako vetracie šachty
Po náročnom dni sme sa dostali k nášmu poslednému cornwalskému ubytovaniu – Sweet farm neďaleko St. Ives, ktoré ešte umocnilo dojem, že Cornwall je naozaj kúzelný. Domček aj izba ako z rozprávky a k tomu priiehajúci pozemok s jazierkami a zátišiami nás naozaj okúzlili.
Po raňajkách sme sa rozlúčili s pani domácou
a pozreli sme si mesto St. Ives.Je to miesto priťahujúce umelcov, čo je vidno v uliciach, kde si mate možnosť pozrieť rôzne galérie a obchodíky s umeleckými predmetmi.Od móla, kam sa zatúlal tuleň je vidieť pobrežnú promenádu s krásnou plážičkou. Pomaly sa zbiehajú dovolenkári užiť si krásny slnečný deň. Stojí tu stará kaplnka venovaná rybárom, zakotvené člny čakajúce na príliv a klasický kamenný kostol. Nečudujem sa, že toto miesto je inšpiráciou pre umelcov
Pokračujeme severným pobrežím s krátkou zastávkou v Bocastli. Charakter krajiny sa mení, Domy sú z čierneho kameňa a pobrežie je drsné. Napriek tomu je to malebné. V Bocastli je Múzeum strašidiel, ale na návštevu sme nemali čas. Dali sme si obed a tu som po prvý krát ochutnala Ginger beer, teda zázvorové pivo. Pivo to síce nie je, ale chutilo skvelo.
S Cornwalom sa lúčime v Tintangeli. Miesto, kde pobýval legendárny kráľ Artuš a tiež si tu môžete pozrieť najstaršiu poštu na svete. Stojí tu od 14.storočia a dnes je tam múzeum, tak sme si to pozreli
Zrúcanina hradu je na kopci a je pomerne rozľahlá. Ak sa k nej chcete dostať treba prekonať 150 strmých schodov ( práve som sa dočítala, že aktuálne je tam už postavený most, takže šľapať netreba ). Výhľady však stoja za to. Miesto má magickú príťažlivosť a legendy o kráľovi Artušovi tomu dodávajú tú správnu atmosféru.
Po prehliadke hradu sme opustili túto časť Anglicka a pokračovali v našej ceste ďalej sever.
A ja už len konštatujem, že Cornwall je naozaj nádherný a som veľmi rada, že ma Rosamunde Pilcherová inšpirovala k tejto návšteve.
A ak som niekoho týmito článkami inšpirovala ja, tak budem rada, keď mi to date vedieť, Zatiaľ dovidenia.
