Tak poďme na to.
Z Puerto del Carmen, kde sme bývali sa vydávame južne opäť po LZ -2 do Yazi – východiskový bod pre návštevu národného parku Timanfáya. Zrazu sa pred nami zjavili obrovské ťavy na kruhovom objazde. Boli ako živé, len asi 3x väčšie ako originál, tak samozrejme zastavujeme a fotíme.
Čítali sme, že pri vstupe do NP býva dosť ľudí, tak sme na prvý krát šli len na prieskum či je to naozaj tak. Pred nami červenohnedé vulkány, popri ceste tony stvrdnutej čiernej lávy a zrazu sa na horizonte zjavila karavána tiav. Bolo to ako fatamorgána, alebo ako keby sme sa ocitli na nejakom natáčaní.
Až neskôr sme zbadali veľké parkovisko so 100-vkami tiav pripravenými na pochod s turistami po spiacich vulkánoch NP. Boli sme tu zrána, takže ťavy spokojne odpočívali a čakali na svoj náklad. Postupne sa parkovisko plnili a nasadalo sa na ťavie sedlá. S vozením na ťavách sme sa už stretli v Tunisku, alebo Egypte, ale tieto neostali nič dlžné značke „Lanzarote „ – vyčesané, čistučké, upravené ako na kráľovský pochod, všetky v jednom štýle zasadené do prostredia, kde sa vynímali ako perly v drahom náhrdelníku.
Na parkovisku bolo malé infocentrum s múzeom, kde boli ukážky rôznych náradí a činností, ktoré sa vykonávali za pomoci tiav. Samozrejme urobené tak, aby to pôsobilo ako súčasť krajiny.
Na ťavách sme sa povoziť nešli, ale bola to veľmi pekná zastávka. Pokračovali sme ďalej, kde sme už natrafili na kolónu áut čakajúcich na vstup do NP Timanfáya. Tak sme to otočili, lebo sa nám nechcelo čakať a vrátili sa do Yazi. Krásne malé biele mestečko s námestíčkom, kostolíkom stvorené na príjemnú prechádzku.
V bare pri ceste si dáme čerstvý fresh z pomarančov a ide sa ďalej na juh do Playa Blanca, čo je druhé hlavné letovisko na Lanzarote.
Je tu podobne ako v Puerto del Carmen – veľa bielych apartmánov, hotelov, barov a obchodov. Je tu aj veľký prístav odkiaľ odchádzajú trajekty na ďalšie ostrovy. My sme si na odporúčanie bedekra vybrali a pozreli malý prístav, kde kotvia jachty – volá sa Rubicon. Veľmi príjemné miesto, tak sme urobili pár fotiek a potom sme hľadali nejakú pláž, kde sa okúpeme.
A to bol problém, lebo sme hľadali pláž Playa Blanca a keďže mesto má rovnaký názov navigačka nás doviedla do centra mesta, kde síce bola pláž, ale tá sa nám veľmi nepáčila. Bola úzka a bolo tam veľa ľudí
Nakoniec sme skončili na Playa Blanca, ale u nás v Puerto del Carmen. Večer sme sa vybrali do Arecife do štvrte Charco de San Ginés Je to malý záliv s hojdajúcimi sa člnkami lemovaný reštauráciami s výhľadom na staré mesto.
Keďže Kanárske ostrovy patria Španielsku, tak v každej reštaurácii je bohatý výber rôznych tapasov. Ponúkajú aj tapas for 2 person, kde sú nakombinované rôzne pochúťky. Stojí od 22 – 27,-€. Je to výborná voľba, lebo ochutnáte hneď niekoľko tapasov naraz.
Po dobrej večeri sme sa prešli po nábreží s pevnosťou Castillo de San Gabriel ( aktuálne je tam ké múzeum histŕie )
Pri tomto I-čku na nábreží sme zahli do ulíc starého mesta a pomaly sa vrátili do Charco de San Ginés, kde bolo už živo
Pekný deň za nami a ďalší pekný deň pred nami.
Opäť sa vydávame na juh, odhodlaní, že dnes už vystojíme rad do parku Timanfáya.
Malý pekelný diablik symbolizuje, že ideme do oblasti, kde to naozaj vrie.
Park má rozlohu 5 tisíc hektárov. Sopečné krátery a panenské polia stuhnutej lávy vytvárajú jedno úžasné vizuálne predstavenie. Ide o biosferickú rezerváciu UNESCO. Sopečné erupcie, ktoré navždy zmenili tvár ostrova sa odohrali medzi rokmi 1730 – 1736. V týchto 6 rokoch tu bolo nespočetné množstvo explózií sprevádzaných chrlením lávy. Táto spúšť zničila množstvo miest na ostrove. V roku 1736 sa obyvatelia zničenej krajiny vydali na púť s krížom, prosiť Pannu Máriu, aby zastavila prúd lávy ohrozujúci mesto Tinajo. Horúca láva sa zastavila a na tomto mieste je dnes vybudovaná pustovňa Ermita de los Dolores. 15.9. sa tu každoročne koná najväčšia mariánska púť. V čase našej návštevy už boli prípravy v plnom prúde
Ak prichádzate od Yazy, tak je ten rad dlhší, z druhej strany od Tinajo je áut menej, pri čakaní sme si to všimli, tak sme jednoducho obišli všetky autá ako keby sme len prechádzali, za vstupom do NP na najbližšej križovatke sme sa otočili a prišli z druhej strany, čo sa oplatilo, lebo sme takmer hneď boli za rampou.
V NP sa nedá voľne pohybovať. Všetky autá sa dostanú na veľké zberné parkovisko a odtiaľ idú autobusy po ceste medzi vulkánmi s výkladom.
Autobus zastavuje, aby ste si mohli pozrieť krátery, alebo iné zaujímavosti, ale vystúpiť sa nedá, takže čo sa týka fotiek, cez namodralé sklo toho veľa nenafotíte, ale napriek tomu je to zaujímavý zážitok.
Po prejazde sopečnou krajinou sa ešte zdržíme pri reštaurácii El Diablo – opäť jedno z diel Manriqueho ( bližšie info v 1. časti o Lanzarote ) Tu je možnosť vidieť pár ukážok toho, že zem pod Vami je naozaj horúca. V zemi sú rúry, do ktorých nalejú vedro vody a vzápätí ako gejzír voda vystrelí z útrob zeme, alebo do jamy vložia suché raždie a pred vašimi očami čoskoro vzbĺkne.
Najzaujímavejšia je pec vyhĺbená do horniny, na ktorej sa grilujú špeciality, ktoré si môžete vychutnať v úžasnom priestore reštaurácie El Diablo s panoramatickým výhľadom na krajinu ako z Marsu.
Po návšteve Timanfáye pokračujeme v poznávaní zaujímavostí ostrova. Smerujeme do vinárskej oblasti La Geria. Vinice na „Marse“ sú tiež celkom iné ako u nás. Čierna zem, okrúhle múriky, kde sa v strede krčí rastlinka viniča.
Biele vinárstva ponúkajú ochutnávky, aj prehliadky pivníc, alebo starých vinárskych domov.
Je to úžasné – kam oko dovidí, múriky, jeden za druhým až vysoko do kopcov a vínko sa im darí.
Cestou d Playa Blanca míňame saliny de Janubio – jazierka, v ktorých sa odparuje morská voda až vzniknú kôpky soli sú mimoriadne fotogenické, tak samozrejme zastavujeme a robíme si pár záberov.
Neďaleko salinas del Janubio je odbočka na El Golfo, kde je tiež jedna zaujímavosť Green Lake.
El Golfo je smaragdovo zelené jazero na pláži s čiernym pieskom. Farbu spôsobuje polodrahokam Olivin, ktorý sa nachádza medzi zrnkami piesku. Jazero je dôsledkom sopečnej erupcie. Dá sa k nemu dostať priamo z mesta El Golfo, kde je urobená pekná vyhliadka
O niečo ďalej je ďalšia prírodná zaujímavosť Los Hervideros. To sú vysoké útesy s morskými jaskyňami, kde morský príboj vytvára úžasné divadlo.
Kúsok od Los Hervideros je miesto so zaujímavými pieskovcovými skalami, popri ktorých sa dá dostať až k zelenému jazeru. Boli sme tu podvečer a skaly nadobudli krásnu žiarivú farbu. Síce sme až k jazeru nedošli, ale určite sa oplatí tam zastaviť.
No a na juhu sa nachádza ešte jeden národný park, ktorý skrýva najkrajšie pláže. Ide o NP Papagáyo. Je tesne vedľa Playa Blanca. Tento krát sme opustili LZ-2 a ešte pred Yazou odbočili na Femes. Šplhali sme sa serpentínami až vyhliadke Mirador el Rubicon, odkiaľ je krásny výhľad na južnú stranu aj na susednú Fuerteventuru a aj samotná vyhliadka je veľmi pekné miesto.
Okrem tohto benefitu, je to po tejto ceste aj bližšie ako po LZ-2. Ak s chcete dostať do parku, musíte odbočiť z hlavnej cesty a po prašnej ceste sa dostávame k rampe, kde sa platí vstupné – 2,-€. Neminiete to, lebo je to dobre značené. Inak pôžičovne áut zakazujú chodiť po nespevnených cestách, ktorých je tu neúrekom. Sem sa však dalo ísť iba loďou, alebo po takejto ceste a záujem bol naozaj veľký, tak sme to aj my riskli a napriek zákazu sme sa sem vybrali.
Veľmi obľúbenou činnosťou je aj off-road jazdenie na takýchto bugináh, ktoré sme často stretávali
Cesta od rampy pokračuje pár km k viacerým zálivom s prekrásnymi plážami. Jednou z nich je Playa Papagáyo, o ktorej sa dočítate všade, ale, že je tam tých pláži viac som sa dozvedela až na mieste činu. Auto sme odstavili na parkovisku nad tou najznámejšou plážou. Je tu reštaurácia, nádherné vyhliadky na pobrežie s priezračnou vodou a pláže s prekrásnym svetlým pieskom.
Samozrejme čim bližšie k parkovisku, tým je na pláži viac ľudí. My máme radšej miesta, kde je tých ľudí menej, trochu sme sa prešli a ocitli sme sa na pláži, kde sme boli takmer sami. A bola naozaj nádherná. Keďže to boli také zálivy, tak aj more nebolo také búrlivé, ako na iných miestach, bolo čisté a malo prekrásnu farbu. Občerstvenie si sem musíte doniesť, lebo je to len čistá príroda, ale stojí to za to.
Poznáme už sever aj juh Lanzarote, ale ostrov má ešte vždy čo ponúknuť. Nabudúce ukončíme poznávanie Lanzarote - ešte nám ostala centrálna časť, kde je toho stále dosť a popíšem aj to čo sme stihli za 1 deň na susednej Fuerteventúre. Zatiaľ dovidenia
