Madeira - levády a ďašie krásne miesta ostrova

Písmo: A- | A+

Funchal už poznáme z prvej časti môjho rozprávania o Madeire, tak sa poďme rozbehnúť do ďalších kútov ostrova večnej jari.

Cesty na Madeire sú veľmi kvalitné, takmer všetky dôležitejšie mestá sú spojené tzv. Via rapida, čo je rýchlostná cesta prechádzajúca množstvom tunelov a táto výrazne skracuje prepravu po ostrove. Tých tunelov tam bolo naozaj požehnane, až sme sa zaujímali, ako dlho trvalo, kým ich postavili. Na rozdiel od Slovenska to bolo v rekordne krátkom čase za nejakých 10 rokov z prostriedkov EÚ. O Madeire sa hovorí, že tak trochu pripomína ementál, ale vynikajúca cestná sieť je výrazným plusom pre domácich obyvateľov, ale aj pre rozvoj turizmu, z ktorého pochádza značná časť príjmov ostrova

Via rapida - cesty na Madeire
Via rapida - cesty na Madeire 

Vďaka tejto Via rapida sa dalo dostať aj do najvzdialenejšej časti za cca 1 hodinu. Druhou možnosťou bolo vydať sa po tzv. Via panoramatico, teda pôvodnej ceste, ktorá väčšinou kopírovala pobrežie, alebo sa mnohými serpentínami šplhala do hôr. Bolo to síce oveľa dlhšie, ale s bonusom, ktorý stojí za chvíľku zdržania. Ideálna je kombinácia – cestou tam, zvoliť Viu panaromatico, kde si vychutnávate nezabudnuteľné pohľady na hory aj oceán a cestou späť, zvoliť Viu Rapido, aby ste už po celodennej únave čo najskôr zakotvili v pohodlí hotela, alebo opačne.

Cestou po Via panoramatico môžete naraziť aj na prírodné umvárky áut

Via panoramatico - ušetríte, auto sa umyje aj zadarmo
Via panoramatico - ušetríte, auto sa umyje aj zadarmo 

Ostrov má oválny tvar s malým chvostíkom, takže tak trochu pripomína žubrienku. Ten chvostík – to je polostrov St. Lorenzo, ktorý akoby ani nepatril k šťavnatému zvyšku ostrova.

polostrov Sao Lorenzo akoby ani nepatril šťavnatej a zelenej Madeir
polostrov Sao Lorenzo akoby ani nepatril šťavnatej a zelenej Madeir 

Je suchý, nehostinný a využívajú tu silu vetra na výrobu elektrickej energie, takže je tu množstvo veterných mlynov, jediná originálna piesočná pláž a aj luxusný hotelový komplex. Inak je táto časť ostrova takmer bez života.

veterné turbíny využívajú silu vetra
veterné turbíny využívajú silu vetra 
jediná originálna piesočná pláž na ostrove
jediná originálna piesočná pláž na ostrove 
vyrástol tu luxusný hotelový komplex pripomínajúci samostatné mesto
vyrástol tu luxusný hotelový komplex pripomínajúci samostatné mesto 

Napriek chudobnejšej vegetácii polostrov ponúka úžasné pohľady z vysokých zrázov. Je tu turistický chodník, ktorým sa dostanete až na samý koniec a určite je to príjemná prechádzka, lebo už samotný charakter miesta je úplne odlišný oproti ostatnej časti ostrova

po ceste nás pozdravila partia dievčat v madeirskych krojoch
po ceste nás pozdravila partia dievčat v madeirskych krojoch 

Po prechádzke na polostrove St. Lorenzo sa vyberieme na jeden z najvyšších vrchov ostrova Pico Arieiro s úctyhodnou výškou 1618 m n.m. Cesta je pohodlná, lebo sa sem dá dostať autom – takmer až k samotnému vrcholu. Od parkoviska sa po pár metroch dostanete k cieľovej tabuli, odkiaľ sa naskytne prekrásny výhľad na rozoklané vrcholce ďalších hôr. V našom prípade to síce až tak ideálne nedopadlo, lebo sme nevideli nič, ale aspoň sme si to predstavovali. Bola totiž hmla ako mlieko a ledva sme si prečítali nápis na ceduľke, aby sme vedeli, že sme správne.

Pico Arieiro - nevidíme síce nič, ale ten pocit, že sme zdolali vrchol s výškou 1618 m je úžasný
Pico Arieiro - nevidíme síce nič, ale ten pocit, že sme zdolali vrchol s výškou 1618 m je úžasný 

Hory sú proste také, nie vždy vám ukážu svoje tajomstvá. Cestou k Pico Arieiro sme navštívili dedinku Camacha, ktorá je známa výrobou prútených výrobkov. Malá zastávka na námestí a v miestnej dielni, kde vznikajú naozaj unikátne výrobky z prútia a pokračujeme ďalej do hôr.

Námstie v Camachi - veža inšppirovaná Big benom
Námstie v Camachi - veža inšppirovaná Big benom 
mesto je známe výrobou prútených predmetov
mesto je známe výrobou prútených predmetov 
Obrázok blogu

Cesta sa vlní v eukalyptových a vavrínových lesoch až k miestu Riberio Frio. Je to východiskový bod k turistickým vychádzkam popri levádach. Stojí tu veľmi atraktívna pstružia farma, kde sa v krištáľovo čistej vode vybudovaných jazierok preháňajú nádherné pstruhy. Celá farma pôsobí ako botanická záhrada, takže návšteva určite stojí za to.

Pstružia farma Riberio Frio pripomína botanickú záhradu
Pstružia farma Riberio Frio pripomína botanickú záhradu 
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na parkovisku pri farme je príjemná reštaurácia, kde ochutnávame špecialitu ostrova – rybu Espada žijúcu v obrovských hĺbkach do 2000m. ( foto v prvej časti blogu o Madeire ). Je takmer bez kostí a podáva sa zapečená s banánom. Ďalšou špecialitou je špíz s hovädzím mäsom s podobným názvom Espetada pripravovaný s hrubou soľou a bobkovým listom

Miestna špecialita - ryba Espada s pečeným banánom
Miestna špecialita - ryba Espada s pečeným banánom 
Espetada - hovädzí špíz
Espetada - hovädzí špíz 

Posilnený sa vydávame popri leváde na vyhliadku Balcoes s úžasným výhľadom do hlbokého údolia a na severné pobrežie kam mierime. O levádach som písala v prvej časti rozprávania o Madeire, ale ak ste to nečítali, tak len pripomeniem. Ostrov so svojimi horami je ako špongia, ktorá priťahuje mraky a voda, ktorá sa kumuluje v útrobách horniny je dômyselne odvádzaná kanálmi – tzv. levádami k pobrežiu. Práve tu sme sa popri leváde prechádzali prvý krát. Je to nádherné, lesná cesta, popri ktorej tečie umelo vybudovaný potôčik. K tomu samozrejme ticho, množstvo kvetov a na záver vyhliadka, kde sa točí hlava pri pohľade do hĺbky pod ňou.

mierime k vyhliadke Balcoes vavrínovým lesom popri leváde
mierime k vyhliadke Balcoes vavrínovým lesom popri leváde 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
vyhliadka Balkoes
vyhliadka Balkoes 
pohľad na severné pobrežie
pohľad na severné pobrežie 
Pinky čakajú na nejakú maškrtu od odychujúcich turistov
Pinky čakajú na nejakú maškrtu od odychujúcich turistov 

Cieľom tejto cesty bol skanzen v Santane, kde je možnosť pozrieť si tradičné domčeky pôvodných obyvateľov. Vyzerajú ako slamené chalúpky z rozprávky o 3 prasiatkach. Pri hľadaní múzea sme natrafili na smerovú tabuľu, tak sme si mysleli, že sme na mieste, ktoré hľadáme. Vošli sme do domu – „múzea“, kde nám starší pán rozprával a ukazoval všetko možné vrátane svojej hry na mandolínu a samozrejme po chvíli sme pochopili, že to asi nie je to čo hľadáme. Jeho CD sme si síce nekúpili, ale minimálne bol fotogenický.

zastávka v súkromnom múzeu
zastávka v súkromnom múzeu 
ujo, čo si zriadil múzem a láka turistov aj na svoju mandolínu
ujo, čo si zriadil múzem a láka turistov aj na svoju mandolínu 

Po tejto krátkej zastávke sme sa dostali do naozajstného múzea, aby sme mohli nahliadnuť trochu do histórie.

Aj domčeky boli farebné, proste farby nesmú na Madeire chýbať. Sú to tradičné obydlia, ktoré si kedysi stavali obyvatelia ostrova. Tieto v Santane sú symbolom tradičnej architektúry, sú veľmi fotogenické a tak si návštevu tohto miesta určite zaraďte do programu.

Santana - pôvodné domčeky
Santana - pôvodné domčeky 
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili na jednej z 2 piesočných pláží ostrova v Machico. Druhá je v meste Calheta V oboch prípadoch ido o umelo vytvorené pláže navezením svetlého piesku. More v Atlantiku je však v júni ešte pomerne studené, takže na kúpanie, to aj tak nebolo.

pohľad na umelú piesočnú pláž v Machicu
pohľad na umelú piesočnú pláž v Machicu 
pláž Machico
pláž Machico 
pláž Calheta - tiež umelá
pláž Calheta - tiež umelá 

Machico je príjemné mestečko obkolesené vysokými kopcami s terasovitými políčkami, ku ktorému sa viaže jedna legenda. Práve v tomto prístave sa vylodil objaviteľ ostrova Zarco a našiel tu kríž s vyrytými menami 2 milencov, ktorí ušli z Bristolu v roku 1370. Pravdepodobne stroskotali práve na tomto mieste a zanechali tu stopu pre budúce generácie. Únosca sa volal Machim a to dalo aj názov tomuto mestu.

Najstarší kostol ostrova - Capela dos Milagres
Najstarší kostol ostrova - Capela dos Milagres 

Slnko zapadá a my si už plánujeme ďalšie dni. Tento krát sa vyberieme na západ popri pobreží a mierime do dedinky Camara de Lobos, ktorá učarovala aj Winstonovi Churchilovi. Ten si práve v tejto dedine prenajal dom a venoval sa maľovaniu. Dedinka s malebným zálivom so zakotvenými rybárskymi člnmi a bielym kostolíkom, ktorý dotvára malebný obrázok je naozaj vhodným objektom pre umelecké duše. V prístave sa sušia rybárske úlovky a chlapi si žijú svoj každodenný život pri kartách.

Camara de Lobos zvrchu - mesto, ktoré vyvolalo aj umelecké ambície Winstona Churchila
Camara de Lobos zvrchu - mesto, ktoré vyvolalo aj umelecké ambície Winstona Churchila 
život v prístave má svoje pavidlá
život v prístave má svoje pavidlá 
sušiace sa ryby v prístave
sušiace sa ryby v prístave 
Camara de Lobos - v pozadí útes Cabo Girao
Camara de Lobos - v pozadí útes Cabo Girao 

Za dedinou sa črtá ďalší turistický cieľ – útes Cabo Girao. Týči sa vo výške 580m, strmo nad morom. Zaujímavosťou je pohľad dole, kde priamo pod skalou v hĺbke vidieť úhľadné políčka dostupné len od mora.

Cabo Girao - polia sú obrobené až tesne na hranu skaly - veru by som tam asi nechcela zbierať úrodu
Cabo Girao - polia sú obrobené až tesne na hranu skaly - veru by som tam asi nechcela zbierať úrodu 
Pohľad na políčka z Cabo Girao z výšky 580 m
Pohľad na políčka z Cabo Girao z výšky 580 m 

Je tu parkovisko a vyhliadka, kde si môžete urobiť pekné zábery z tohto neuveriteľného miesta. Pofotili sme a na parkovisku sme boli svedkami takmer tragickej udalosti, našťastie s dobrým koncom. Trojica nemeckých dôchodcov nejako nešťastne zaparkovala a auto sa odrazu dalo do pohybu a chýbalo veľmi málo a kotúľalo by sa dole svahom ako pinpongová loptička. Všetko sa však dobre skončilo, ale poučenie na Madeire si treba dávať pozor kde parkujete, lebo zrázy a strmé svahy sú tu úplnou samozrejmosťou. Ak sme už pri zrázoch, tak jeden je aj na vyhliadke Eira do Sorrado. Stúpate prudkými zákrutami až k miestu kde je hlboko pod Vami v mohutnom skalnom kotle ukrytá dedinka Curral das Freiras. Dnes je tu vybudovaná asfaltová cesta, ale v časoch pirátskych nájazdov to bolo útočisko a úkryt mníšok z Funchalského kláštora, ktoré boli častou obeťou pirátov. A práve na tomto mieste sa vyrába aj vynikajúci sladučký gaštanový aj višňový likér a iné dobroty z jedlých gaštanov. Je to pár minút od Funchalu a určite to stojí za krátku zastávku

vyhliadka Eira do Serrado a pnoráma najvyšších kopcov Madeiry
vyhliadka Eira do Serrado a pnoráma najvyšších kopcov Madeiry 
cestou na vyhliadku obivujeme farby kvitnúcich kvetov - len tak popri ceste
cestou na vyhliadku obivujeme farby kvitnúcich kvetov - len tak popri ceste 
Obrázok blogu
dedinka Curral dasFreirs z vyhliadky vyzerá ako snímka z vesmírnej družice, tak hlboko je učupená
dedinka Curral dasFreirs z vyhliadky vyzerá ako snímka z vesmírnej družice, tak hlboko je učupená 

Ďalším cieľom našej cesty bola turistika popri veľmi známej leváde 25 fontes. Od Funchalu je to vzdialené asi hodinu cesty. Šli sme cez priesmyk Ecumenada, odkiaľ vidno najvyššie hory ostrova v celej svojej kráse a tento krát sme ich aj naozaj videli.

Pohľad z priesmyku Ecumnada
Pohľad z priesmyku Ecumnada 

Pokračuje sa náhornou plošinou Paul da Serra ležiacej vo výške 1500m.n.m smerom na Porto Moniz. Náhorná plošina je tak trochu zvláštnosťou lebo sa zrazu ocitnete na plošine kde vás pozdravujú len mohutné veterné turbíny. Žlté akácie a samozrejme kry s fialovými kvetmi lemujú cestu a pomaly sa blížime k východiskovému bodu našej túry.

cesta náhornou plošinou Paul do Serra
cesta náhornou plošinou Paul do Serra  
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Mierime k vodopádom 25 Fontés a k vodopádu De Risco popri levádach. Od parkoviska sa zostupuje smerom dole asfaltovou cestou potom už kráčame lesom až k jazierku, kde padá zo skaly množstvo pramienkov vody. V diaľke sa črtá vodopád De Risco a všade kopírujeme levády pospájané rôznymi križovatkami, tak aby si voda stále našla cestu. Je tu ticho a krásne.

turistická vychádzka popri leváde 25 fontés až k vodopádu  Risco
turistická vychádzka popri leváde 25 fontés až k vodopádu Risco 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
vodopád Risco
vodopád Risco 
jaziero s padajúcimi prameňmi - 25 fontés
jaziero s padajúcimi prameňmi - 25 fontés 

Podľa bedekra mal byť niekde po ceste bufet s občerstvením, tak sme si so sebou nezobrali takmer nič. Však si kúpime v bufete. Ale človek mieni, život mení, žiadny bufet sa nekonal a nám teda musel na cca 4 hodiny postačiť 1 banán a pol litra vody.

Ale prežili sme a táto vychádzka bola fakt skvelá. Počas pobytu sme sa prešli ešte popri leváde Serra de Faial. Okrem iného sme tu našli oblé schody, ktoré pripomínajú časy, keď sa na saniach dnes už využívaných len ako atrakcia pre turistov ( viď prvá časť blogu o Madeire ) prevážal všetok tovar v kopcovitom teréne

Obrázok blogu
Obrázok blogu
schody p ktorých sa a saniach prevážal tovar v kopcovitom teréne
schody p ktorých sa a saniach prevážal tovar v kopcovitom teréne 

Poslednou zastávkou na ostrove bolo prírodné kúpalisko v Porto Moniz. Cestou sme opäť cez vyhliadku Encumeada zostupovali do mesta Sao Vincente na severnej strane ostrova. Je tu jaskyňa, ktorú vyhĺbil mohutný prúd lávy pre takmer 900 tis. rokmi a vulkanické múzeum, kde si môžete na vlastnej koži vyskúšať ako to vyzerá, keď sa objaví zemetrasenie a na pobreží sa môžete prejsť popri takýchto skalných mníchoch

pri Sao Vicente je táto zaujímavá kaplnka Sao Rouge z roku 1692
pri Sao Vicente je táto zaujímavá kaplnka Sao Rouge z roku 1692 
aj takýchto skalných mníchov si tu môžete pozrieť
aj takýchto skalných mníchov si tu môžete pozrieť 
vstup do jaskyne a vulkanického múzea
vstup do jaskyne a vulkanického múzea 
jaskyňu vyhĺbila žeravá láva
jaskyňu vyhĺbila žeravá láva 

Potom po severnom pobreží prichádzame do Porto Moniz – najsevernejšie mesto ostrova. Turistov priťahuje prírodné kúpalisko vybudované priamo v skalnatom pobreží, kde sa pomedzi vytvorenými bazénmi prevaľujú vlny Atlantiku a vytvára to skvelú atmosféru. Pomedzi bazény sú vybetónované plochy s lehátkami, kde relaxujete a obdivujete trieštiace sa vlny s bielou penou. Je tu samozrejme reštaurácia a všetko čo potrebujete k príjemnému tráveniu času.

Prírodné kúpalisko v Porto Moniz
Prírodné kúpalisko v Porto Moniz 
odtiene modrej
odtiene modrej 
Obrázok blogu

To už je bodka za krásami ostrova kvetov, alebo ostrova večnej jari. Na letisku pozorujeme prilietajúce stroje. Ešte posledný pohľad na agapanty a letíme domov, plní zážitkov a spomienok.

dovidenia ostrov kvetov
dovidenia ostrov kvetov 

Už sa snáď blížime do normálu, keď si budeme môcť slobodne bez obmedzení vybrať miesto, ktoré chceme spoznať.

Budem rada, ak moje rozprávanie o Madeire niekoho osloví a vyberie sa sem. Zatiaľ dovidenia

Skryť Zatvoriť reklamu