Maurícius - perla Indického oceánu

Písmo: A- | A+

Maurícius – rozprávkový ostrov, kde sa na malej ploche miešajú rôzne kultúry a očarí vás rôznorodá nádherná príroda. Na to, že ostrov má cca 2000 km2 je možné vidieť tu neuveriteľne veľa zaujímavostí.

Cestu sme realizovali cez Airstop.sk a šli sme s nemeckou CK. Teda dá sa povedať, že oni nám zabezpečili letenku z Viedne s prestupom vo Frankfurte, ubytovanie a stravovanie. Program sme si už organizovali samostatne. Dlhé lety nepatria práve k mojim obľúbeným činnostiam a v noci už vôbec nie, ale je mi jasné, že ak sa chce človek presunúť tak ďaleko musí sa to nejako pretrpieť. Od odchodu z domu po spokojné vyvalenie sa na posteľ v hotelovej izbe to bolo 28 hodín.

Po prílete na Maurícius nás čakal autobus, kde sa batožina nakladala na strechu – prvý stret s Afrikou. Tento ostrov sa síce nedá považovať za typickú Afriku, ale je tam cítiť tú blízkosť. Vidíte tu čierne ženy vo farebnom oblečení, ktoré nosia svoj nákup na hlavách a tiež čiernych chlapov so snehobielym úsmevom a stále dobrou náladou.

zuby, ktoré žiaria - aj to sú obyvatelia tohto ostrova
zuby, ktoré žiaria - aj to sú obyvatelia tohto ostrova 

Maurícius je predovšetkým dovolenkový raj. Okolo ostrova sa tiahne koralová bariéra, kde sa trieštia vlny indického oceánu a vytvárajú tak bielu obrubu, ktorá oddeľuje tyrkysové more a biele pláže s čiernymi sopečnými skalami a sýtou zeleňou vegetácie na pobreží, od hlbočín oceánu.

v pozadí je vidieť ako sa lámu vlny na koralovej bariére
v pozadí je vidieť ako sa lámu vlny na koralovej bariére 
Obrázok blogu

Ostrov je hornatý, vo vnútrozemí je pásmo lesa a celý ostrov má dostatok vody. Vidíte tu kokosové palmy, popri pobreží lesy prasličníkov a aj mangrovníkové lesy a veľa vodopádov.

Maurícijský Matterhorn
Maurícijský Matterhorn 
kokosové palmy
kokosové palmy 
mangrovníky
mangrovníky 
prasličníky - typický pobrežný porast na ostrove
prasličníky - typický pobrežný porast na ostrove 
ostrov má veľa vodopádov
ostrov má veľa vodopádov 

Pôda je hnedočervená a mimoriadne sa tu darí cukrovej trstine, ktorá lemuje cesty po celom ostrove. 

plantáže s cukrovou trstinou
plantáže s cukrovou trstinou 

Kolorit dotvárajú rôzne exotické farebné kvety 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Časy dávno minulé predstavujú staré cukrovary z červených, alebo čiernych tehál, ktorých komíny pripomínajú začiatky spracovania cukrovej trstiny na cukor

starý cukrovar
starý cukrovar 

Boli sme tu v máji, čo je obdobie zimy, keďže sme na južnej pologuli. Počasie bolo stabilné, bolo teplo cca 25-30 stupňov, sem tam spŕchlo, ale bolo to vždy len na chvíľu. Jediné čo pripomínalo zimu bol skorý západ slnka – cca o 18:30 bola už tma.

Strávili sme tu 9 dní a za ten čas sme si stihli pozrieť všetky časti – sever, západ, východ, juh aj vnútrozemie.

Delegátka nemeckej CK nás varovala, že požičanie auta od miestnych podnikateľov môže byť riskantné, ale túto radu sme si nezobrali k srdcu a nevyužili sme jej lukratívnu predraženú ponuku.

Miestny podnikateľ si nás zobral od hotela do svojho officu – rozumej garáž priamo prepojená s obytnou časťou domu, presnejšie domčeka, kde bez mihnutia oka skopíroval údaje z mojej kreditky. Niekam zavolal a za chvíľu sme sa viezli na našom stroji neidentifikovanej značky na hotel. Našu pozornosť zaujal ovládač teploty, ktorý nebol červeno modrý teda kúrenie vs. chladenie, ale bol len modrý od svetlej po tmavú takže tu v aute existuje len zima alebo väčšia zima

Jazdí sa vľavo a pravidlá cestnej premávky domácim veľa nehovoria, Cesty sú celkom dobré, pomerne úzke a hlavne v dedinách sa popri cestách neustále pohybujú húfy ľudí. Na krajniciach sú odstavené autá, tak, že zasahujú do polovice vozovky. Miestny vodič to nevníma ako prekážku na ceste a po bliknutí smerovkou automaticky predpokladá, že ten čo ide oproti pochopil, že ho má pustiť.

Inak tú kreditku som po návrate radšej zablokovala, ale možno som len prehnane nedôverčivá.

Ďalšou perličkou boli autobusové zastávky, ktoré boli cca každých 200m. Najprv sme si mysleli, že asi každá linka stojí niekde inde, ale rez sme kopírovali autobus a na naše prekvapenie naozaj na každej stál.

Prekvapením bola aj obsluha parkovacieho automatu na viacpodlažnom parkovisku v Port Luis. Buď podporujú zamestnanosť miestnych obyvateľov, alebo predpokladajú, že tak dokonalý parkovací systém by návštevník z Európy asi nepochopil.

Z koloniálnych čias tu ostali nádherné koloniálne vily, až si viete predstaviť ako si tam anglické dámy dávali čaj o 5 na terase v bielych prútených kreslách a čierne pestúnky sa starali o ich potomkov. Zatiaľ čo chlapi presekávali cukrovú trstinu aby lode mohli odvážať do Európy vzácne suroviny – cukor, rum, čaj, vanilku.

Heuréka - koloniálna vila pod najvyšším vrcholom ostrova - La pouce
Heuréka - koloniálna vila pod najvyšším vrcholom ostrova - La pouce 
typická vila z čias, keď ostrov kolonizovali európske veľmci
typická vila z čias, keď ostrov kolonizovali európske veľmci 
vanilkové struky
vanilkové struky 
rum s rôznymi príchuťami
rum s rôznymi príchuťami 

Maurícius bol dôležitým prístavom Východo indickej spoločnosti, ktorá exportovala rôzne exotické suroviny z Ázie di Európy. Práve toto obdobie bolo aj časom, keď sa na ostrov dostalo veľmi veľa Indov a dnes je práve toto etnikum najpočetnejšie na ostrove. Vidíte tu veľa rôznofarebných hinduistických chrámov a aj jedno z veľmi významných hinduistických pútnických miest Grand Bassin

hinduistiký chrám
hinduistiký chrám 
Obrázok blogu

Legenda hovorí, že hinduistický boh Šiva so svojou manželkou Parvati letel na kvetinovom koberci nad zemou,keď im učaroval ostrov v smaragdovom mori. Na hlave niesol rieku Gangu,aby uchránil svet pred povodňami. Práve nad týmto miestom Ganga vyronila slzu a vzniklo tu jazero. Ganga bola smutná, že svoju vodu necháva na opustenom ostrove, ale Šiva ju upokojil, že v budúcnosti sa tu usadia ľudia od jej brehov a budú sa tu každorčne schádzať na púti a tak sa aj stalo.

Šiva
Šiva 
ľudia si tu uctievajú rôznych hinduistických bohov
ľudia si tu uctievajú rôznych hinduistických bohov 

Maurícius je aj vlastníkom série veľmi vzácnych a drahých poštových známok na svete – Modrého a Červeného Maurícia. Viete, že ich sláva má pôvod vlastne v omyle? Tieto známky boli vydané v roku 1847 a pri tlači došlo k chybe. Namiesto POST PAID - poštovné uhradené, bolo na nich vytlačené POST OFFICE - poštovný úrad. Ako náhle sa na chybu prišlo, tak boli stiahnuté z obehu, ale manželka vtedajšieho guvernéra na ostrove ich stihla niekoľko desiatok odoslať na pozvánkach na jeden zo svojich slávnych plesov. Na ostrov sa dostali v roku 1993, keď ich vykúpili za 2,2 mil. dolárov a je to jediné miesto, kde ich môžete vidieť obe spolu

červený a modrý Maurícius ( len ako ilustrácia, originály sa pochoiteľne odfotiť nedajú !
červený a modrý Maurícius ( len ako ilustrácia, originály sa pochoiteľne odfotiť nedajú ! 

Jedným z ďalších symbolov ostrova je vták Dodo. Kedysi ich tu žili tisíce, ale mnohé výpravy moreplavcov ich preriedili až na 0. Tento vták nemal prirodzeného nepriateľa a tak dôverčivo vítal vyhladovaných námorníkov, ktorý v tomto milom tvorovi videli ľahko získanú potravu. Asi preto sa mu po česky hovorí Blboun nejapný a preto ho dnes môžeme vidieť už len na obrazoch, alebo v rôznych vyhotoveniach ako suvenír. jeden exemplár je síce vypreparovaný v múzeu v Port Luis, ale v čase našej návštevy bolo zavreté

takto nejako vyzeral Blboun Nejapný - vták Dodo
takto nejako vyzeral Blboun Nejapný - vták Dodo 

Ako suvenír si tiež môžete odniesť ručne vyrábané modely rôznych lodí. Je tu veľa dielní, ktoré sa venujú tejto výrobe. Niektoré modely sú prepracované do posledného detailu a ich cena sa vyrovná cene auta

ručne vyrábané modely lodí
ručne vyrábané modely lodí 

To, že sme v Afrike bolo vidieť aj na „pracujúcich „ robotníkoch, ktorí opravovali cestu. Počas pracovnej doby si obidvaja užívali ležiaci za sebou na obrubníku s nohami preloženými, ako také dvojičky a zrejme čakali na ďalšie pokyny. Veď práca neutečie.

Na obyvateľoch bežných dedín vidieť, že bohatstvom neoplývajú, ale nie sú tu také typické „getá“ ako v niektorých iných krajinách 3 sveta, kde je rozdiel medzi pozlátkom hotelových komplexov a realitou mimo nich priepastný.

Hlavné mesto Port Luis je centrom ekonomiky krajiny a má európsky charakter.

centrum Port Luis
centrum Port Luis 

Výnimkou je miestna tržnica, kde sa predajcovia hlasne predháňajú, aby ste sa pristavili práve pri jeho stánku. Iné „ mestá“ sú už skôr dovolenkové strediská s množstvom reštaurácií a obchodov.

Obrázok blogu
farebná tržnica v Port Luis
farebná tržnica v Port Luis 

Ešte jedna zaujímavosť - dúha na Mauríciu je oveľa plytšia ako tá naša, je to logické vzhľadom na polohu, ale keď to človek vidí, tak to prekvapí.

dúha na Mauríciu
dúha na Mauríciu 

Maurícius toho ponúka naozaj veľa a určite by bola veľká škoda tráviť čas len v nejakom dovolenkovom rezorte. Rozloha ostrova umožňuje veľmi pohodlne spoznať kultúrne aj prírodné zaujímavosti za veľmi krátku dobu. To čo sme si stihli pozrieť na tomto nádhernom ostrove za našich 9 dní Vám priblížim v pokračovaní série o perle Indického oceánu. Zatiaľ dovidenia.

Skryť Zatvoriť reklamu