Bývali sme v menšom príjemnom hoteli neďaleko Mahebourgu, čo je na juhovýchode ostrova, od letiska cca 20 minút. Prileteli sme ráno okolo 6 hod. a do izby sme sa dostali až okolo 11 hod., čo bolo dosť nepohodlné hlavne po dlhom lete. Nasledujúce dni sme si trochu uštipačne kládli otázku „Ako poznáš prišelca ?“ Odpoveď - tak, že sa zrána bezcieľne v dlhých nohaviciach potuluje po pláži a areáli hotela a je vidno, že azúrovo modré more a biely piesok ho v danej situácii nechávajú bez väčších emócií, lebo presne tak sme sa cítili aj my po prílete. Tento pocit však čoskoro pominul, stačilo trochu oddychu a už sme boli pripravení spoznávať túto perlu v Indickom oceáne.
Začíname na východe. Naším cieľom bol ostrovček Ile aux Cerfs vzdialený cca 50 km od nášho hotela Cesta viedla popri pobreží a tu sme už začínali vnímať nádherné scenérie ostrova
Na ostrov sa dá dostať z rôznych miest. Popri ceste lákajú tabuľky s názvom ostrova a keďže sme nemali nejaké bližšie info odkiaľ sa tam má ísť, tak sme si vybrali jednu z týchto ceduliek, zišli sme z hlavnej cesty k moru, tam už bol miestny podnikateľ s malým člnom, ktorý ponúkal aj bonus plavbu po rieke Grand River k nejakým vodopádom, tak sme teda bez väčšieho váhania nasadli a zverili sme sa mu s dôverou do rúk.
Rieka Grand river preteká úzkym kaňonom a v jednom mieste vytvára pekný vodopád. Pri prudkom daždi voda veľmi rýchlo naplní úzky priestor a stúpne aj o 3m a miesto sa stáva veľmi nebezpečným
Po tejto zastávke sme sa už plavili priamo na ostrov. Míňali sme mangrovníkové lesy a sledovali pobrežie s bielymi plážami a horami v pozadí.
Po cca 40 minútach plavby sme sa dostali k nášmu cieľu. Čln nás doviezol až na ostrov, dohodli sme si čas, ktorý tam strávime a tam kde nás vyložil nás aj čakal, takže všetko fungovalo bezchybne.
Ostrov Ile aux cerfx – nádherná lagúna s bielym pieskom a modrým morom, príjemným hájom, kde sa dá ukryť pred páliacim slnkom – dokonalé miesto na relax, tak sme teda relaxovali
Na spiatočnej ceste sme sa cestou na pláž Belle Mare zastavili pri jednom zakonzervovanom starom cukrovare. Po celom ostrove je ich dosť a je o nich dobre postarané. Tieto pamiatky čias minulých sú veľmi dobre udržiavané. Dá sa povedať, že všetky pamiatky, resp. turisticky navštevované lokality, kde sme sa pohybovali boli vzorne upravené, čo ešte umocnilo príjemný pocit z návštevy.
Nasledujúci deň sme sa vybrali smerom na juh. Mierili sme do botanicko- zoologickej záhrady La vanille nature park, kde najväčšou atrakciou sú obrovské korytnačky a kŕmenie krokodílov. Korytnačky sú vo voľnom výbehu, takže ich môžete z nakŕmiť aj fotiť z bezprostrednej blízkosti. Veľmi zaujímavé polo pozorovať jeden párik pri párení, možno viac ako pozorovať bolo počúvať. Aj prechádzka dažďovým pralesom stála za to
Dalším cieľom je čajová plantáž Bon Cheri aj s návštevou továrne na spracovanie čaju. Pozreli sme si čajové plantáže a videli sme aj proces výroby čaju od čistenia, sušenia až po pridávanie príchutí a balenie do sáčkov.
V múzeu sme si všimli príbeh jednej lode zvanej Cutty sark. Bol to tzv. skipper, ktorý bol na danú dobu veľmi rýchly a tak vozil aj čaj na anglický trh. Kto prvý príde ten prvý melie, aj preto bolo veľmi dôležité ako rýchlo sa tovar z kolónií dostal do Európy. Ak niekedy navštívite Greenwich, ktorým prechádza 0-tý poludník, tak si môžete pozrieť Cutty sark naživo Pri návšteve Londýna sa mi táto loď veľmi páčila, tak ma zaujalo, že sa s ňou opäť stretávam na opačnom konci sveta.
Areál čajovníkovej plantáže a múzea poskytoval priestor na prechádzky a dokonca si môj muž mohol aj zarybárčiť. Na záver sme si v príjemnej kaviarni s úžasným pohľadom na kríčky čajovníka mohli vychutnať výsledný produkt s rôznymi príchuťami – napr. aj vanilkovou. Zaujala nás palmová aleja, kde kmene paliem vyzerali ako betónové stĺpy.
Po návšteve čajovej plantáže sme si šli pozrieť, ako sa pestuje vanilka, kde sme sa rovnako oboznámili s procesom ako sa Vanilkové struky postupne menia na voňavú pochúťku, ktorá nemôže chýbať v žiadnej kuchyni. Pestovanie vanilky je náročné, hlavne z dôvodu veľmi náročného procesu opeľovania kvetov. Práve v tejto oblasti žijú včely, ktoré to dokážu a preto sa právu tu darí dopestovať vanilkové struky. Proces od opelenia až po získanie výsledného produktu je zdĺhavý a nečudo, že vanilka bola pre Európanov niečo veľmi exotické
Tiež sme tu mali možnosť pozrieť si proces výroby rumu, ktorý sa destiluje z melasy vznikajúcej pri spracovaní cukrovej trstiny a samozrejme aj ochutnať rôzne druhy.
Nasýtení týmito lákavými vôňami a chuťami sme deň ukončili osviežením pri nádherných čadičových vodopádoch Rochester falls. Našli sa tam aj nadšenci, ktorí zvrchu skákali do vody, ale ako som už niekde spomínala, my nepatríme medzi lovcov silne adrenalínových zážitkov, tak sme to samozrejme neskúšali.
Deň plný zážitkov je za nami, tak už len nejaký chutný drink a dobrú noc. Ešte nás čaká západ a sever ostrova, ale o tom nabudúce
