Ostrov sme navštívili začiatkom mája. Let z Viedne trval cca 2 hodiny. Na letisku nás čakal hotelový taxík. Hotel bol priamo v hlavnom meste Mykonosu Chóra. Presun z letiska bol krátky, lebo samotný ostrov má rozlohu 10 x 5 =50 km2. Za ubytovanie na 5 nocí cez booking com. sme v tomto termíne zaplatili cca 300,- € Hotel Damianos bol úplne skvelý, štýlový s nádherným výhľadom na mesto a vynikajúcou kuchyňou.
Majiteľ nám po príchode ukázal mapu s hlavnými atrakciami ostrova. Bolo to veľmi jednoduché, lebo ostrov Mykonos je v podstate hlavné mesto Chora kde je sústredené takmer všetko, čo si chcú turisti pozrieť. A potom samozrejme veľmi pekné pláže roztrúsené po ostrove, ktoré v čase našej návštevy začiatkom mája boli ešte prázdne
Mykonos v májovom termíne nás privítal aj rozkvitnutými lúkami, ktoré miestami pripomínali tatranské lúky, čo na gréckych ostrovoch v hlavnej sezóne určite neuvidíte
Tento ostrov je často zastávkou veľkých okružných plavieb, kde sa naraz z mega cruiserov vyroja tisíce turistov a zaplnia úzke uličky a kaviarne v hlavnom meste.
Ak sa tam vyberiete aspoň na predĺžený víkend, tak si tie najkrajšie miesta viete užiť bez davov turistov.
Mykonos je pomerne drahý. Ubytovanie sa síce dá zohnať za veľmi prijateľné ceny, ale už pri posedení na kávičke, alebo nejakom drinku zisťujeme, že je tu o niečo drahšie, ako na iných ostrovoch. Aj luxusné značky obchodov dávajú na známosť, že klientela, ktorá sem zavíta nesmrdí grošom, ako zvykneme hovoriť u nás na Slovensku. To, že sa tu zdržiavajú, resp doslova cielene vyhľadávajú niektoré obchody solventní klienti je vidieť aj na dizajnových nábytkových predajniach, ktoré ponúkajú naozaj nádherné kúsky. Ak to niekoho zaujíma, čo je aj môj prípad, keďže dizajn je môj koníček, tak si určite nájde inšpiráciu. Prírodné materiály, krásne kúsky z naplaveného dreva a rôzne drobnosti, ktoré potešia umeleckú dušu
Poďme sa teda pozrieť do ulíc hlavného mesta.
Mykonos, alebo Chora má typickú atmsféru Kykladských ostrovov – kľukaté uličky dláždené kameňom s bielym lemovaním, biele domy s farebnými oknami, dverami a množstvom farebných kvetov v kvetináčoch.
V uličkách na každom kroku reštaurácie pod kvitnúcimi bugenvíleami, stoly s kockovanými obrusmi a samozrejme chutné grécke pochúťky.
Pri vylodení hostí z veľkých lodí sa uličkami prediera množstvo turistov, posedávajú, popíjajú alebo nakupujú. Ale s odchodom týchto jednodňových návštevníkov sa ruch upokojí a tým, ktorí sú tu ubytovaní sa otvorí priestor na pokojnú a príjemnú prechádzku
Nad mestom je zrekonštruovaný veterný mlyn, odkiaľ vidíte celé mesto ako na dlani.
Biele mesto, prístav a pätica Veterných mlynov – Kato Mili, ktoré strážia vstup na pevninu. Sú symbolom ostrova a magnetom, ktorý láka všetkých návštevníkov cez deň a hlavne večer, keď slniečko zapadá.
Bezprostredne pod mlynmi je štvrť zvaná Little Venice, kde sú priamo nad morom na koloch bývalé rybárske domy, dnes premenené na bary a reštaurácie s najatraktívnejším sedením.
Je čas sa zastaviť na príjemný drink a len tak pozorovať očarených ľudí brázdiacich sem a tam hľadajúc ten najkrajší záber.
Po prechádzke touto štvrťou sa dostávate na nábrežie, kde sú zakotvené rybárske člny a odtiaľto sa organizujú aj malé výletné plavby.
Je tu rybí trh, kde sa ráno porcujú čerstvé úlovky, lavičky a malá pláž.
Práve v týchto miestach vraj býva ďalší symbol ostrova pelikán Petros, ktorý sa voľne pohybuje medzi ľuďmi a nechá sa ako maskot fotografovať na pamiatku. Je fakt, že na rôznych fotkách aj videách z ostrova sme Petrosa videli, ale osobne sme to šťastie nemali. Môj muž skonštatoval, že Petrosa sem privezú až počas hlavnej sezóny, resp. je už dávno po ňom a žije už len ako legenda na prilákanie návštevníkov. Neviem kde je pravda, každopádne my sme ho nevideli a to sme ho vyzerali v rôznych časoch – ráno, na obed aj večer a nič.
Zato táto dvojica bielych kačičiek sa tam motala stále, tak sme si ich pre seba nazvali prevtelený Petros
Chora disponuje ešte jedným super fotogenickým miestom a tým je kostolík Panagia Paraportiani Je snehobiely, stojí tesne nad morom a je úžasný. Je to vlastne zhluk 5 kostolíkov vzájomne pospájaných do 1 celku
Chodia sem modelky, nevesty a asi každý návštevník ostrova chce mať vo svojom albume záber s týmto kostolíkom.
Pri západe slnka sa žiarivá biela mení na ružovo oranžovú a čaro miesta sa ešte násobí.
Aby sme spoznali aj zvyšok ostrova, tak sme si požičali auto a pustili sme sa pozrieť nejaké pláže. Z Chory sa po pár km dostávame do tzv centrálneho strediska Ano Mare, odkiaľ sa prechádza k pobrežiu k plážam.
Cestou ešte krátka foto zastávka pri tomto penzióne, lebo to sa jednoducho nedalo obísť.
V Ano Mare je malý kláštor, námestie s pár obchodíkmi a reštauráciami.
V tieni posedávajú starí chlapi a užívajú si na slniečku svoju jeseň života.
Pri pohľade na nich mám pocit, že sú šťastní, tak nejako viac ako naši seniori v takom veku. Asi je to vplyvom gréckeho slniečka, ktoré robí svet veselším
Po krátkej zastávke v Ano Mare sme si pozreli pláž Fokos a údajne najkrajšiu mykonoskú pláž Elia
Fokos je v malom zálive, v máji tam bola jedna krásna rozkvitnutá lúka a pláž s jemným svetlým pieskom Nádherné miesto na relax v pokojnom prostredí. Pri pláži bola pravá grécka taverna, kde sa máte možnosť občerstviť
Pláž Elia je perfektne vybavená so všetkým čo patrí k aktívnemu oddychu pri mori. V reštaurácii sa práve chystala svadobná hostina, tak sme si ukradli aspoň záber z prichystanej svadobnej výzdoby.
Keď už sme na Mykonose nemôžeme vynechať návštevu ostrova Délos, kde je jedno z najväčších a najzachovalejších antických nálezísk pod záštitou Unesco.
Na ostrov chodí pravidelne linka zo starého prístavu v hlavnom meste. Plavba trvá asi ¾ hodinu.
Celý areál je pomerne rozsiahly, sú tu pozostatky celého mesta vo veľmi zachovalom stave. Najvzácnejšie exponáty sú uložené v malom archeologickom múzeu.
Najznámejšia je tzv. levia terasa, ktorá v dávnych časoch lemovala dnes už vyschnuté jazero. V máji aj so záplavou kvetov
K ostrovu sa viaže zaujímavý príbeh. Zeus mal milenku. V čase, keď bola tehotná a blížil sa čas pôrodu, jej Diova manželka zo žiarlivosti nedovolila, aby priniesla dieťa na svet na pevnine, tak Zeus musel ukotviť plávajúci ostrov Delos a postaviť tam svätyňu, aby sa mali kde narodiť jeho nemanželské deti boh umenia Apollón a neskôr bohyňa lovu Artemis. Ostrov sa stal veľmi významným miestom, keďže sa tam narodili bohovia. Postupne mesto nadobúdalo stále väčší význam, bohatlo a rozkvitalo, až do čias nového letopočtu. Po takmer 2 tisícoch rokov pustnutia sa mu opäť vrátila pozornosť, ktorú si zaslúži.
Niektoré stavby sú veľmi zachovalé a návštevu ostrova určite nevynechajte ak budete niekedy na Mykonose.
Počas nášho pobytu sme sa ešte prešli na vyhliadku k majáku Armenistis. Bolo síce trochu pod mrakom a schyľovalo sa k dažďu, ale výhľady od majáka boli naozaj čarovné. Celý svah bol zakvitnutý na modro, sem tam biele margaréty a vlčie maky.
Pohľad z vysokého útesu popretkávaného cestičkami bol fantastický, tak sme si to s ďalšími osamelými turistami užívali na 100%.
Ešte homár pri stolíku, kde nám more takmer špliecha do tanierov, posledný krát obdivujeme zapadajúce slnko a lúčime sa s Mykonosom.
Návšteva Mykonosu je vynikajúcou voľbou na pár dní vydýchnuť a ponoriť sa do pokoja a pohody, ktorú ponúkajú grécke ostrovy.
Predo dvermi máme máj a práve v tomto čase sme si to tam pred 2 rokmi pozreli aj my. Bolo to veľmi fajn, tak skúste aj vy. Snáď to už pôjde bez väčších prekážok. Tak zatiaľ dovidenia. Stretneme sa v nejakom ďalšom peknom mieste.
