Nádherné Tre Cime, magické Monte Lussari a koniec našej dovolenky po známych a menej známych miestach Talianska

Naša cesta po známych a menej známych miestach Talianska už naozaj finišuje, ale aby sme mali komplexný obraz o rôznorodosti tejto úžasnej krajiny, tak sme do programu zaradili aj zastávku v talianskych Dolomitoch

Nádherné Tre Cime, magické Monte Lussari a koniec našej dovolenky po známych a menej známych miestach Talianska
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

a navštívili sme aj jedno úžasné pútnické miesto v Tarvisiu – Monte Lussari

Od Gardského jazera vyrážame smerom na sever do Dolomitov. V pláne máme ľahkú túru ku mimoriadne fotogenickému miestu. Tento tip bol do itinerára cesty pridaný dodatočne na naliehanie môjho brata, ktorý veľmi chcel vidieť Tre cime – 3 cípy, ktoré sú ako 3 skamenení bratia a predstavujú jeden zo symbolov Dolomitov. Pravdu povediac ja som toto zaujímavé miesto ani neregistrovala, ale hneď ako som si to „vygooglila“ som prekopala celý pôvodný plán cesty a bolo to správne rozhodnutie.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Miesto totiž naozaj stojí za návštevu a úžasné na tom je,  že si ho môže vychutnať naozaj každý. Samozrejme tomu zodpovedá aj záujem. V praxi to znamená, že množstvo turistov, ktorí dostanú chuť prejsť sa  vo vysokohorskom prostredí je podstatne vyšší, ako v našich Tatrách v nadmorskej výške nad 2000 m, ale opäť asi platilo, že v covidovom svete, to rozhodne nepripomínalo pražské Václavské námestie, ako som často čítala pri hľadaní informácií o tomto mieste.

Tre Cime - symbol Dolomitov
Tre Cime - symbol Dolomitov 

Dolomity sú horský masív zahrnutý do zoznamu UNESCO. Je to vďaka jedinečným skalným útvarom, ktoré zostali zachované po zrážke európskej a africkej tektonickej dosky pred asi 30 miliónmi rokov. Vtedy došlo k rozdeleniu Álp a Dolomity, ktoré boli v období pred 280 miliónom rokov hlbokou tropickou morskou prepadlinou, vystúpali ako platforma z mora. Organizmy, ktoré žili pred touto zrážkou pod vodou, potrebovali k svojmu životu svetlo a tak si budovali útesy a koralové ostrovy stále vo väčších výškach a práve vďaka týmto jedinečným procesom sa nám dodnes zachovalo územie s rozoklanými hrebeňmi vysokánskych hôr nazývané Dolomity.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto hory vzbudzujú rešpekt, ako každé horstvo a zároveň oddávna priťahujú mnohých, pokoriť ich alebo minimálne pobudnúť a obdivovať toto majstrovské dielo prírody. V zime je to raj lyžiarov, v lete turistov a možností ako tu stráviť dovolenku je neskutočne veľa.

My sme v rámci našej cesty naozaj len ochutnali kúsok hostiny, ktorú by sme tu mohli mať, ale ja sa veľmi teším, že sa to podarilo.

Cesta z Tignale( naše ubytovanie na Lago di Garda ) do Dolomitov, kde sme mali zabookované ubytovanie na 1 noc trvala cca 4 hodiny. Nabrali sme smer Cortina d Ampezzo, pomaly sme sa vnárali do hôr a kochali sa nádhernou scenériou. V pozadí impozantné sivé štíty, pod nimi sýto zelené lesy a lúky s pasúcimi sa kravičkami.

Skryť Vypnúť reklamu

Dolomity
Dolomity 

Obrázok blogu

Počasie ako vymaľované. Pôvodný plán bol premiestniť sa na ubytovanie a nasledujúce ráno vyraziť k Tre Cime, ale keď sme zistili, že predpoveď počasia na nasledujúci deň nie je priaznivá, rýchlo sme zmenili kurz. V horách platí „tu a teraz“ lebo zajtra už môže byť všetko inak.

Ideme údolím popri jazere Misurina s nádhernou ľadovcovo modrou vodou, pred nami Monte Cristallo, pripomínajúci kryštalizovaný kremeň z poličky môjho otca, ktorý som obdivovala v detstve.

lazero Misurina a Monte Cristalo
lazero Misurina a Monte Cristalo 

Po ceste míňame vyhliadku na Tre cime, ale čas ide pekelne rýchlo, tak nestojíme ( zastavili sme sa na spiatočnej ceste )

tre Cime z vyhiadky zdola
tre Cime z vyhiadky zdola 

Frčíme ďalej až k rampe s plateným mýtom. Všade sa uvádzalo, že vstup na túto cestu ,je 25,- €, Toto už neplatí, platili sme 30,- €/ auto – menej turistov, údržba tá istá, tak si treba priplatiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Čakáme pred rampou, kde sa platí mýto
Čakáme pred rampou, kde sa platí mýto 

je tu aj slovenská, ale akurát sa skryla
je tu aj slovenská, ale akurát sa skryla 

Postáli sme si cca 30 minút a už sme sa šplhali prudkými zákrutami do výšky 2300 m, kde stojí chata Auronzo s veľkým parkoviskom. My sme tam dorazili okolo 14:00 a áut tam bolo dosť, nie však hlava na hlave.

parkovisko pri chate Auronzo vo výške 2320 m
parkovisko pri chate Auronzo vo výške 2320 m 

Chata Auronzo - východzí bod
Chata Auronzo - východzí bod  

Ale tá panoráma čo vidíte, je absolútne fantastická.  Hlboké údolie s jazerom Misurina, zelené lúky, kde si ľudia vyskladali z bielych kameňov rôzne mozaiky, sivé štíty na azúrovo modrej oblohe a k tomu veľa, veľa farebných lúčnych kvietkov.

údolie s jazerom Misurina
údolie s jazerom Misurina 

odkazy návštevnníkov
odkazy návštevnníkov 

aj takýto bicykel sa tu našiel - kreativita nepozná hranice
aj takýto bicykel sa tu našiel - kreativita nepozná hranice  

koníky balansujú na okraji zrázu akoby sa chystali skočiť
koníky balansujú na okraji zrázu akoby sa chystali skočiť 

rozkvitnuté lúky ešte umocňujú tú nádheru
rozkvitnuté lúky ešte umocňujú tú nádheru 

Obrázok blogu

Už tento pohľad stojí za to sem prísť. V bufete sme dali jedno pivko a vydali sme sa na túru, alebo skôr prechádzku ku 3 cípom.

na zdravie
na zdravie 

Od chaty Auronzo vedie široká štrková cesta k malej kaplnke, tu sme stretli aj tento Mercedes, čo vo výške 2300 m celkom zaujalo.

stretávame tu aj Mercedes - zaujímavé
stretávame tu aj Mercedes - zaujímavé 
po cca 15 minutách sa po pohodlnej ceste dostávame k tejto kaplnke
po cca 15 minutách sa po pohodlnej ceste dostávame k tejto kaplnke 

Pod kaplnkou sú 2 pamätníky, cez vojnu tu boli boje, tak sme sa poklonili tým, ktorí tu nechali svoj život.

Pamätníky padlým vojakom
Pamätníky padlým vojakom 

Obrázok blogu

Pokračujeme ďalej k 2 chate Lavaredo, odtiaľ stúpame do sedla Patternsattel , kde sa už otvára pohľad, kvôli ktorému sme tu.

chata Lavaredo
chata Lavaredo 

stúpame do sedla
stúpame do sedla  

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

v sedle
v sedle 

Nádherné 3 štíty vystupujú ako obri zo sutiny a ohurujú svojím majestátom. Tak stojíme a kocháme sa.

Cieľ cesty - nádhera, ktorá fascinuje
Cieľ cesty - nádhera, ktorá fascinuje 

V diaľke sa črtá 3 chata Rifugio Locatelli, ale k tejto sa už z našej mini skupiny dostal len jeden účastník.

Chata Rifugio Locatelli
Chata Rifugio Locatelli 

Slnko pomaly padá a nad Tre Cime sa začínajú zbiehať husté sivé mraky. My ešte vychutnávame kávičku a štrúdľu a sledujeme tú nádheru a pomaly sa spokojní a šťastní vraciame k autu.

Obrázok blogu

Čaká nás predposledná noc našej dovolenky v malom, viac nemeckom, ako talianskom penzióne. Je to južné Tirolsko, takže to už dýcha typickou alpskou architektúrou. Ešte dobrá večera a už len dobrú noc

penzion Sextenhof
penzion Sextenhof 

Ráno sa presúvame pomaly, ale isto bližšie k domovu.

cestou do Tarvisia
cestou do Tarvisia 

Poslednú noc strávime v Tarvisiu – známom lyžiarskom stredisku na rozhraní Rakúska, Slovinska a Talianska. Chystali sme sa tu stráviť Silvestra 2020, ale ako to už v tomto covidovom svete chodí, museli sme to nakoniec stornovať, tak som to zaradila do programu nášho letného zájazdu. Tarvisio leží v Julských Alpách a je to veľmi vyhľadávané lyžiarske stredisko s 35 km lyžiarskych tratí a množstvom ďalších atrakcií pre zimné športy, ale aj v lete sa tu určite nebudete nudiť. My sme však toto miesto navštívili kvôli Monte Lussari – vrchol vo výške 1789 m. Na vrchole je Kostol – svätyňa pôvodne z roku 1360. Podľa legendy tu jeden pastier stratil svoje ovce a našiel ich kľačať na hore okolo borovicového kríka. V strede kríka bola Madona s dieťaťom. Od vtedy sa sem schádzajú pútnici hľadať útechu a rozhrešenie. Okolo kostola vyrástla malá dedinka a pohľad na toto miesto je jednoducho nádherný.

Monte Lussari
Monte Lussari 

Nastúpili sme na lanovku v Comporosso a vyviezli sa na vrch.

Obrázok blogu

Už z lanovky sa otvoril pohľad na malú dedinku učupenú na vrchu, ktorá pripomína rozprávkovú pohľadnicu. Pár domov – aktuálne ubytovania, obchodíky a reštaurácie, na vrchu kostolík a veľký kríž.

dedinka ako z pohľadnice
dedinka ako z pohľadnice 

Obrázok blogu

ulička s obchodíkmi a reštauráciami
ulička s obchodíkmi a reštauráciami 

takéto mi kedysi priniesla rodinna z Nemecka - niečo funguje aj po rokoch
takéto mi kedysi priniesla rodinna z Nemecka - niečo funguje aj po rokoch 

trochu zimy v hlbokom lete
trochu zimy v hlbokom lete 

Obed aj pivo tu chutí inak, lebo bonusom je krásny výhľad na okolité hory, až cítite tu energiu a nechce sa Vám odísť.

guľášik v žemli
guľášik v žemli 

Bol to opäť krásny zážitok.

Po dobrom obede sme sa zviezli dole na ubytovanie. Bývali sme v centre Tarvisia. Mesto ma nijak neohúrilo, zaujali ma akurát tieto rebríčky, ktoré zdobili takmer každý obchodík.

centrum Tarvisia
centrum Tarvisia 

náš posledný hotelík
náš posledný hotelík 

toto ma v Tarvisiu zaujalo
toto ma v Tarvisiu zaujalo  

Obrázok blogu

Keďže sme mali čas, tak po kávičke sme sa ešte vybrali k  jazeru Lago del Predil neďaleko Tarvisia. Pri tej kávičke sa musím pristaviť. Opäť raz som si spomenula, že nie nadarmo sa hovorí „Si ako Talian „ Boli sme 4, ale švagriná poobede proste kávu nepije a to je pre Taliana nepochopiteľné. Vždy keď sme si poobede sadli a objednávali si kávu, prípadne nejakú maškrtku, čašníčka potrebovala rekapituláciu a napriek tomu, že sme to niekoľko krát zopakovali aj slovne aj neverbálne – rozumej na prstoch, na stole nám pristáli 4 kávy. Proste nerozumeli tomu, že niekto z partie kávu nechce, veď kávu predsa má chcieť každý. Takže môj brat, chcel nechcel mal vždy „dobllíka“ ( svoju aj Dankinu kávičku ) Ale, ako som už niekoľko krát spomenula v predchádzajúcich článkoch, my sme na návšteve, tak to treba akceptovať.

máme 4 a hotovo
máme 4 a hotovo 

Lago del Predil leží v hlbokom údolí obklopené zalesnenými kopcami, voda je poriadne studená a vyhľadávajú ho kempujúci turisti. Od brehov jazera vidno zaujímavý vrch Cinque Punte. Prešli sme sa, trochu pofotili a to už je naozaj koniec našej dovolenky.

Lago del Predil
Lago del Predil 

vzadu Cinque Punte - päť prstov
vzadu Cinque Punte - päť prstov 

Po raňajkách balíme kufre a ide sa domov.

 

13 nocí, 4000 km, množstvo nádherných miest – vtáčí raj v delte rieky Pád, úžasné prírodné kúpele, najväčší umelý vodopád, skvelé raňajky v uličkách talianskych miest, západy slnka do trblietajúceho sa mora, historické skvosty, prímorská atmosféra pri jazere Garda, magické pútnické miesta a veľkolepé hory, to všetko sa dá zažiť za taký krátky čas v Taliansku. Verím, že články z tejto cesty budú pre niekoho tipom, alebo inšpiráciou pre nejaké cestovateľské sny.

Nabudúce sa vyberieme hľadať opäť nejaké krásne miesta našej planéty. Zatiaľ dovidenia

 

 

Iveta Bakitová

Iveta Bakitová

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  115x

Mám stále chuť a energiu spoznávať nové krásne miesta. Na Slovensku, ale aj vo svete. Rada sa podelím o zážitky z ciest a možno sa niekomu zídu aj informácie, ktoré v príspevkoch budem uvádzať. S manželom sme precestovali veľa krajín a videli veľa krásnych zákutí našej planéty. A stále máme veľa snov, ktoré nás ešte len čakajú. Naše heslo je Svet je tak krásny, že je škoda vracať sa 2x na to isté miesto. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu