Peru - kondory a štrikujúci muži na Titicaca

Uvidíme dnes kondora ?

Peru - kondory a štrikujúci muži na Titicaca
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Raňajky v nadmorskej výške 3600m sú zaujímavé. Teplota tesne nad bodom mrazu, personál hotela v čapiciach, najlukratívnejšie miesto na kávičku pri horiacej piecke a koka ide na dračku.

svieže ráno pri raňajkách
svieže ráno pri raňajkách 

iesto pri piecke je veľmi lukratívvne
iesto pri piecke je veľmi lukratívvne 

Ale všetko zvládame, pozdravíme dymiacu sopku a nasadáme do autobusu s vierou, že v kaňone Colca nás čaká predstavenie, ktoré si budeme pamätať.

v diaľke dymiaca sopka ( názov som zabudla ) a zasnežené Kordilery
v diaľke dymiaca sopka ( názov som zabudla ) a zasnežené Kordilery 

Krátka zastávka v dedinke pred vstupom ku kaňonu. Indiáni predvádzajú pre turistov klasické tance a možnosť odfotiť sa s dravým vtákom, alebo niečo si kúpiť.

divadlo pre turistov
divadlo pre turistov 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Cestou obdivujeme údolie s terasovitými políčkami, v skalnom previse sú zaujímavé hrobky, kde odpočívajú múmie indiánskych kmeňov. Vyzerajú ako lastovičie hniezda.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

terasy umožňovali využiť každý centimeter pôdy na pestovanie plodín
terasy umožňovali využiť každý centimeter pôdy na pestovanie plodín 

indiánske hrobky v skalnom previse
indiánske hrobky v skalnom previse 

ako lastovičie hniezda
ako lastovičie hniezda 

a samozrejme možnosť odfotiť sa s dravcom
a samozrejme možnosť odfotiť sa s dravcom 

Ešte občerstvenie v bufete v objatí kaktusov tématicky naladenom na kondory a zastavujeme nad kaňonom Colca.

občerstvovavacia stanica pred vstupom do kaňonu Colca
občerstvovavacia stanica pred vstupom do kaňonu Colca 
tak prvého kondora už vidíme - to pre istotu ak by náhodou v kaňone práve nelietali
tak prvého kondora už vidíme - to pre istotu ak by náhodou v kaňone práve nelietali 

Pomaly postupujeme k vyhliadke Miraddor Cruz del Condor, kocháme sa miestnou flórou, výhľadmi do nekonečnej hĺbky a čakáme kedy konečne vyletí kondor.

cestou k vyhiadke obdivujeme túto scenériu
cestou k vyhiadke obdivujeme túto scenériu 
Obrázok blogu
flóra je tu pestrá
flóra je tu pestrá 
Obrázok blogu
čaká sa kým bude teplejšie, aby teplé prúdy vylákali kondorov z hniezd
čaká sa kým bude teplejšie, aby teplé prúdy vylákali kondorov z hniezd 

Kaňon Colca je vraj najhlbším kaňonom sveta, v najvyššom bode padá do hĺbky 1200m. Hniezda Kondora Andského sú v skalných stenách. Tento vták má rozpätie krídel cca 3m, sa živí zdochlinami a na svoj let využíva teplé prúdy, vďaka ktorým sa dokáže dostať až do výšky 6000m. Mladé jedince sú hnedé a dospelé jedince sú čierne s bielym golierom. Má vynikajúci zrak a dokáže zachytiť zranené, alebo slabé zviera aj z výšky 1000m. Patrí k ohrozeným druhom  aj keď v prírode nemá prirodzeného nepriateľa. Najväčším nepriateľom je človek a preto sa aj tu v Peru snažia tento vzácny druh chrániť.

Skryť Vypnúť reklamu
mladé vtáky majú hndé sfarbene
mladé vtáky majú hndé sfarbene 
dospelé majú biely golier a rozpätie krídel cez 3m
dospelé majú biely golier a rozpätie krídel cez 3m 

Okolo 11 hod., keď sa už vzduch začal ohrievať sa objavujú prvé jedince a potom ďalšie a ďalšie. Je to úžasné, môj muž sa snaží zachytiť tieto lietajúce obry, ja sa len dívam a obdivujem.

tak sme sa dočkali, vždy je to hop alebo trop, lebo príroda sa neriadi programom CK a mohlo by sa nám stať, že by sme ich nevideli
tak sme sa dočkali, vždy je to hop alebo trop, lebo príroda sa neriadi programom CK a mohlo by sa nám stať, že by sme ich nevideli 
Kondor Andský
Kondor Andský  
Obrázok blogu

Manžel sa tak uchvátil, že zabudol na čas a takmer sa dobíjal do iného autobusu, kým my sme na neho čakali na opačnej svetovej strane.  Nakoniec sme sa našli a mohli sme pokračovať.

turisti na vyhliadke Mirador Cruz del Condor sa snažia uloviť nejaký pekný záber
turisti na vyhliadke Mirador Cruz del Condor sa snažia uloviť nejaký pekný záber 
niekto sa musí postarať aj  komfort turistov
niekto sa musí postarať aj komfort turistov 

Opäť sa šplháme cez priesmyk, kde míňame tento ľadopád a zastavujeme pri jazere Laumllac vo výške 4410m.

slnko žiari, ale noci sú veľmi chladné, takže sa ľad trvale drží
slnko žiari, ale noci sú veľmi chladné, takže sa ľad trvale drží  
jazero Lagumllac - 4410m
jazero Lagumllac - 4410m 
Indiánky čakajúce na turistické autobusy
Indiánky čakajúce na turistické autobusy 
Obrázok blogu

Vzduch je riedky, slnko príjemne hreje, k večeru sa dostávame do Puna. Mesto ležiace pri jazere Titicaca oslavuje letný slnovrat, takže je tu veselo. Práve odtiaľ vyštartoval okolo roku 1200 prvý Inka Manco Capac na svoju púť, aby našiel zem, kde sa usadí jeho ľud. Od Boha Slnka dostal zlatú palicu a jeho poslaním bolo nájsť také miesto, kde sa bude dať ľahko zapichnúť do zeme. Po dlhom putovaní našiel údolie s úrodnou zemou a založil mesto Cusco. Postavil prvý zlatý chrám a učil svojich ľudí pestovať kukuricu, koku, spracovať zlato a uctievať bohov. Tu sa teda začal písať príbeh slávnej ríše Inkov.

Skryť Vypnúť reklamu
Manco Capac - prvý Inka
Manco Capac - prvý Inka 

Manco Capac vzhliada k jazeru Titicaca, odkiaľ sa vybral hľadať miesto vhodné pre život svojho kmeňa, Pod sohou mesto Puno - východzí bod k jazeru Titicaca
Manco Capac vzhliada k jazeru Titicaca, odkiaľ sa vybral hľadať miesto vhodné pre život svojho kmeňa, Pod sohou mesto Puno - východzí bod k jazeru Titicaca 

Jazero Titicaca má niekoľko naj – najhlbšie, najväčšie a najvyššie položené jazero v Južnej Amerike. Leží vo výške 3800m, je zásobárňou pitnej vody pre Peru a Bolíviu a je nádherné. Hladinu brázdia člny plné turistov, ktorých zaujíma tradičný spôsob života na tzv. plávajúcich ostrovoch. Tie hlavné Los Uros sú síce už viac komerčné ako tradičné, ale aj tak je to zážitok, na ktorý sa nezabúda. Náš sprievodca – inak bol skvelý – nás zobral na menší, zato oveľa autentickejší ostrovček, kde sme sa mohli poprechádzať po trstine, nakuknúť do domčekov, kde sa práve pripravoval obed, obdivovať výrobky miestnych žien a tiež sa previezť na totorovom člne. Tu nám ukázali ako sa zbiera totora, aj ako sa vlastne dáva dokopy taký plávajúci ostrov.

Skryť Vypnúť reklamu
plávajúce ostrovy obyvateľov kmeňa Uros
plávajúce ostrovy obyvateľov kmeňa Uros 
trstina zvaná totora im slúži na všetko
trstina zvaná totora im slúži na všetko  
obyvateia už čakajú aby mohlii predstaviť svoj život na ostrve
obyvateia už čakajú aby mohlii predstaviť svoj život na ostrve 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
varí sa na otvorenom ohni
varí sa na otvorenom ohni 
vyskúšame si aj plavbu na totorovom člne
vyskúšame si aj plavbu na totorovom člne 
pripravený pre nás
pripravený pre nás 
takto v plytkej vode rastie totora
takto v plytkej vode rastie totora 

Pri snahe odfotiť „ kapitána „ pri manévrovaní s veslicou mi v záklone padli do vody slnečné okuliare. Už som len bezmocne hľadela ako v priezračnej vode padajú ku dnu, keď ich jedným šikovným pohybom náš „kapitán“ vytiahol a vrátil mi ich. Slnko v týchto končinách je poriadne ostré, tak som mu bola fakt vďačná za tento rytiersky počin.

tu nám ukazoval ako vyberá totoru z vody a mne spadli okuliare, našťastie mi ich zachránil
tu nám ukazoval ako vyberá totoru z vody a mne spadli okuliare, našťastie mi ich zachránil 

Plávajúci ostrov bol skvelý zážitok, ale ďalší bod programu – ostrov Taquile – ja som si ho pre ľahšie zapamätanie nazvala tequila, bol naozajstnou čerešničkou na torte. Malý ostrovček obývaný osobitou komunitou Kečua s 1200 obyvateľmi je zapísaný v UNESCO.

vstupujeme na ostrov Taquille
vstupujeme na ostrov Taquille 

Obyvatelia sa živia pletením a tkaním jemnej vlny z alpák. Čo je ešte väčšou kuriozitou, že túto činnosť vykonávajú muži. Podľa pletených čiapok viete presne určiť či ide o slobodného, zadaného , alebo ženatého muža ( rozhoduje farba čiapky a strana na korú je prehodený brmbolec) alebo, či je spoločensky na vyššej priečke ( čiapka s klapkami na ušich a klobúkom ). Tých pravidiel bolo viac, ale všetko som si nezapamätala.

podľa čapice a brmbolca sa hneď vie o koho ide
podľa čapice a brmbolca sa hneď vie o koho ide 
aj chlapci už štrikujú
aj chlapci už štrikujú 
tento muž má vyššie spoločenské postavenie - má čapicu s ušami a na nej klobúk
tento muž má vyššie spoločenské postavenie - má čapicu s ušami a na nej klobúk 

Zaujal ma ešte miestny pozdrav. Nie je to podanie ruky, ale výmena koky, ktorú nosia v pletených taškách. Takže celý spoločenský život je vyjadrený v pletenom tovare – no nie je to zaujímavé ?

muž má cez plece prehodenú tašku s kokou, pri stretnutí si vzájomne vymenia koku, čo predstavuje niečo ako podanie ruky
muž má cez plece prehodenú tašku s kokou, pri stretnutí si vzájomne vymenia koku, čo predstavuje niečo ako podanie ruky 

Od prístavu na ostrove sme sa pomerne strmou cestou dostali na klasické indiánske štvorcové námestie s prekrásnymi výhľadmi na jazero. A ani sme sa nestihli spamätať a začalo sa neplánované predstavenie – ako vždy oslava letného slnovratu.

na námestí sa už očakával príchod hodobníkov a tanečníkov
na námestí sa už očakával príchod hodobníkov a tanečníkov 
deti pózovali našim objektívom
deti pózovali našim objektívom 
Obrázok blogu

Indiáni z rôznych kútov tu predvádzajú svoje tanečné umenie. Na tomto mieste to pôsobí ešte magickejšie ako inde. Zaujala nás táto blondínka, ktorá zjavne prijala túto kultúru z svoju a aj keď trčala z davu, bola spokojná a šťastná

a divadlo sa začalo
a divadlo sa začalo 
táto blondínka zaujala
táto blondínka zaujala 
väčšina tancujúcich bola naboso
väčšina tancujúcich bola naboso 

Na ostrove sme mali aj skvelý obed a potom sme sa už pobrali späť na loď. Deti sa tešili zo života a my z krásnych výhľadov.

šťastné deti
šťastné deti  
Obrázok blogu

Cestou späť ešte obdivujeme nádherné ostrovy z trstiny a deň sa pomaly chýli ku koncu.

plavíme sa späť do Puna
plavíme sa späť do Puna 
plávajúce ostrovy Uros
plávajúce ostrovy Uros 
Obrázok blogu

Prechádzka mestom, kde natrafíme na tento šťastný svadobný pár s mexickými hudobníkmi a potom už len dobrú noc.

svadba v Pune
svadba v Pune 
pri zvukoch mexickej kapely sa pomaly odoberáme do postele
pri zvukoch mexickej kapely sa pomaly odoberáme do postele 

Čaká nás Cusco – pupok sveta podľa Inkov. Samotné srdce Inskej ríšše a veľa zázrakov, ktoré nám títo ľudia zanechali. Ale o tom nabudúce. Zatiaľ dovidenia

Iveta Bakitová

Iveta Bakitová

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  142x

Mám stále chuť a energiu spoznávať nové krásne miesta. Na Slovensku, ale aj vo svete. Rada sa podelím o zážitky z ciest a možno sa niekomu zídu aj informácie, ktoré v príspevkoch budem uvádzať. S manželom sme precestovali veľa krajín a videli veľa krásnych zákutí našej planéty. A stále máme veľa snov, ktoré nás ešte len čakajú. Naše heslo je Svet je tak krásny, že je škoda vracať sa 2x na to isté miesto. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu