Peru - vikune a ľadová princezná Juanita

Plní dojmov a otázok o pôvode dokonalých obrazcov z Nazcy, pokračujeme v spoznávaní tejto neskutočnej krajiny.

Peru - vikune a ľadová princezná Juanita
5800 m n.m
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stále kopírujeme pobrežie, míňame najvyššie pieskové duny na svete a obdivujeme dômyselný aquadukt z čias predinských kultúr. Špirálovité jamy vzájomne pospájané podzemným potrubím dokázali z nehostinnej sivočiernej púšte v okolí Nazcy vytvoriť úrodnú zelenú oázu.

v pozadí najvyššie piesková duny na svete
v pozadí najvyššie piesková duny na svete 

vďaka vode z aquaduktov sa tu darí poľnohospodárstvu
vďaka vode z aquaduktov sa tu darí poľnohospodárstvu 

zberná nádrž odkiaľ vedie podzemné potrubie
zberná nádrž odkiaľ vedie podzemné potrubie 

na dne týchto špirál ústi potrubie
na dne týchto špirál ústi potrubie 

takto si dokázali v pustatine doviesť vodu k poliam
takto si dokázali v pustatine doviesť vodu k poliam 

Okrem iného tu vidíme veľké opuncie cielene naočkované malým škodcom nazývaným Coccinia. Vytvára na rastlinách biely povlak a ak to chytíte medzi prsty zmení sa to na sýtu bordovú farbu  Indiáni milujú farby a na svoj pestrofarebný život vedeli dokonale využívať všetko, čo dáva príroda. To sme síce videli o niečo neskôr, ale tu sme sa s tým stretli prvý krát.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opuncia s vzácnou Cociniou, vďaka ktorej získavali sýtu borovú farbu
Opuncia s vzácnou Cociniou, vďaka ktorej získavali sýtu borovú farbu 

Krátka zastávka na kávičku a vidíme prvú lamičku – tešíme sa ako malé deti

prvá lamička
prvá lamička 
továreň na výrobu rybej múčky pri Pcifiku
továreň na výrobu rybej múčky pri Pcifiku 

A konečne naberáme smer vnútrozemie. Tu sa naskytol jeden naozaj nádherný pohľad – kontrasty Peru, v absolútnej pustatine sa zrazu objaví údolie s ryžovými poličkami, k tomu azúrovo modrá hladina Pacifiku s bielymi spenenými vlnami – jednoducho WAU

kontrasty Peru
kontrasty Peru 

Po 550 km presune sa dostávame do tzv. „bieleho mesta“ Arequipa v nadmorskej výške 2300m.  Na raňajkách sa čudujeme prečo podávajú bobkový list. Ale, ako sme boli poučení, ide o lístky koky. Najprv sme ostali prekvapení, ale ako sme opäť boli poučení, koka sa až chemickou úpravou mení na nebezpečnú drogu, v prirodzenom stave pôsobí ako ibalgin. Vzhľadom k redšiemu vzduchu pomáha pri prípadných migrénach. Tak si samozrejme dáme a asi to funguje, sme čerství ako rybičky, pripravení ponoriť sa do tajomstiev mesta zapísaného do kultúrneho dedičstva UNESCO.

Skryť Vypnúť reklamu
námestie Plaza del Armas v Arequipe
námestie Plaza del Armas v Arequipe 

Katedrála v Arequipe, v pozadí El Misti
Katedrála v Arequipe, v pozadí El Misti 

Arrequipa je nazývaná tiež bielym mestom, lebo ako stavebný materiál sa tu používal tzv Silar – stlačený sopečný popol a stavby sú svetlé. Mesto učupené pod  6- tisícovými sopkami je vstupnou bránou do Ánd, je krásne, je moderné, je živé, plné mladých ľudí a pripomína skôr európsku ako juhoamerickú metropolu.

aj také služby tu ešte môžete vidieť
aj také služby tu ešte môžete vidieť 

Hlavné námestie je štvorcové, v strede s malým parkom, po obvode s nádhernými oblúkovými podlubiami a katedrálou, za ktorou sa črtá biela čiapočka magickej 5800- metrovej sopky El Misti.

Míňame nejakú demonštráciu – nevedno za čo, samozvaného policajta, ktorý len tak pre zábavu reguloval dopravu pred vstupom do kláštora Santa Catalina a začíname s ochutnávkou jedného z najväčších bombónikov tohto mesta.

Skryť Vypnúť reklamu
tento ujo si krátil chvíľu a hral sa na policajta
tento ujo si krátil chvíľu a hral sa na policajta 

Kláštor bol postavený v roku 1579- Založila ho bohatá španielska vdova Mária de Guzman a pobyt v kláštore sa stal čoskoro prestížnou záležitosťou pre bohaté španielske rodiny. Druhorodená dcéra v najbohatších rodinách španielskej smotánky, putovala práve do tohto kláštora. Kým novicky mali naozaj tvrdý režim a kontakt s okolitým svetom mali minimálny, po uplynutí 2 rokov sa v kláštore viedol celkom čulý spoločenský život. V tzv. mníšskych celách sa usporiadavali rôzne večierky a dámy obklopené služobníctvom žili život veľmi vzdialený od prísnych pravidiel štandardných kláštorných reholí. Chýry o tomto voľnom spôsobe života sa dostal až k pápežovi Piovi IX a tak do Arequipy vyslal prísnu sestru Dominikánskeho rádu Josefu Cadenu. Tá zhrozená takou zhýralosťou, hneď nastolila poriadok. Majetky boli vrátené späť do Španielska a sestry sa museli spratať do kože, alebo kláštor opustiť. Dnes je kláštor stále funkčný, žije tu niekoľko sestier, ale väčšia časť slúži pre turistov, ktorí obdivujú tento farebný fotogenický skvost.

Skryť Vypnúť reklamu

uličky kláštora Santa Catalina
uličky kláštora Santa Catalina 
cely noviciek, s okolitým svetom sa mohli kontaktovať len cez dvojité mreže
cely noviciek, s okolitým svetom sa mohli kontaktovať len cez dvojité mreže 

celý kláštor je v maurskom štýle, hýri farbami
celý kláštor je v maurskom štýle, hýri farbami 

Obrázok blogu

v pozadí biela čiapka sopky Chchani
v pozadí biela čiapka sopky Chchani 

práčovňa
práčovňa 

S Arequipou je tiež spojený jeden veľký príbeh o ľadovej princeznej Juanite. Inkovia v dymiacich vulkánoch videli bohov, ktorých si treba ctiť a prinášať im obetu. Okolo Areguipy sú aktívne sopky – Misti, Chachani, Corpuna, Pichupichu a Ampato.

Juanita bola krásne mladé dievča, predurčené obetovať sa pre pokoj boha hory Ampato, keď príde jej čas.

takto nejako vyzerala princezná Juanita, pripravená obetovať sa bohovi Apu
takto nejako vyzerala princezná Juanita, pripravená obetovať sa bohovi Apu 

Boh sopky sa volal Apu a aby ostal pokojný, poslali krásnu Juanitu pod vrchol sopky, aby si ju vzal. Ostala sama vo výške 6000m, takže je asi jasné, čo ju čakalo. O niekoľko sto rokov neskôr ju objavili archeológovia v podstate neporušenú vďaka mrazivému podnebiu vysokých hôr. Dodnes spí svoj večný spánok v miestnom múzeu,

a takto odpočíva v múzeu v Arequipe ľadová princezná dodnes
a takto odpočíva v múzeu v Arequipe ľadová princezná dodnes 

Po návšteve múzea sme si ešte prehliadli kostol Comaňia s prekrásnou čipkovnou fasádou a podlubím– tzv. Indiánske baroko. Na nádvorí hrali peruánski indiáni, ktorých poznáme aj z našich námestí, ale tu, v tomto prostredí tá hudba znela anjelsky

indiánske baroko
indiánske baroko 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Večer sme si vychutnali večeru v jednej z reštaurácií na námestí Plaza de Armas s výhľadom na El Misti a ide sa ďalej.

polievku nám síce doniesli až po hlavnom jedle, ale pochutnali sme si
polievku nám síce doniesli až po hlavnom jedle, ale pochutnali sme si 

Plaza de Armas večer
Plaza de Armas večer 

Obrázok blogu

Ráno opúšťame hotel, zastavujeme na vyhliadke Yanahuara, kde máme El Misti ako na dlani.

vyhliadka na El Misti
vyhliadka na El Misti 

5800 m n.m
5800 m n.m 

V stánkoch s občerstvením ponúkajú rôzne výrobky z koky, tak kupujeme domov cukríky z koky a pozdravujeme Genka – boha šťastia.

koka a maca
koka a maca 
nakupujeme curíky z koky
nakupujeme curíky z koky 
bôžik šťastia Genko
bôžik šťastia Genko 

Čaká nás dlhá cesta cez sedlo Patapama do mesta Chivay, čo je vstupná brána ku kaňonu Colca. Špháme sa postupne až do výšky 4910m n m.

sedlo Patapampa vo výške 4910m
sedlo Patapampa vo výške 4910m 
Obrázok blogu

Vzduch je ostrý, viditeľnosť nádherná. V diaľke sa črtajú 6-tisícové sopky, v pampe rastú trsy špecifickej trávy, ktorá je potravou pre stáda voľne žijúcich lám.

táto tráva je jedinou potravou lám v tejto nadmorskej výške
táto tráva je jedinou potravou lám v tejto nadmorskej výške 

Fotíme ako diví. Voľne pasúce sa vikune – druh lamy s najvzácnejšou a najjemnejšou vlnou, vyzerajú ako malé antilopy.

Obrázok blogu
vikune - voľne žijúci druh lám
vikune - voľne žijúci druh lám 

Alpaky s nádhernou huňatou srsťou ozdobené farebnými strapcami a hnedé alebo béžové lamy spokojne pózujú našim fotoaparátom.

lamy a alpaky
lamy a alpaky 
Obrázok blogu

Na zastávkach miestni indiáni ponúkajú výrobky z vlny a iné farebné suveníry. Ich pestrofarebný tovar a oblečenie ostro kontrastujú s prevažne pustou krajinou.

blížime sa k odpočívadlu
blížime sa k odpočívadlu 

indiáni čakajú na turistov s ponukou svojich farebných výrobkov
indiáni čakajú na turistov s ponukou svojich farebných výrobkov 

indiánske ženy vyrábajú priadzu z vlny lám
indiánske ženy vyrábajú priadzu z vlny lám 

Cadilac v juhamerickej pampe
Cadilac v juhamerickej pampe 

Je to neskutočne fotogenické.

Pomaly sa dostávame ku kaňonu rieky Colca a mesta Chivay. Dáme si obed a pokračujeme.

pomaly schádzame ku Chivay, na každej zastávke máme toto pestrofarebné divadlo
pomaly schádzame ku Chivay, na každej zastávke máme toto pestrofarebné divadlo 

vstupná brána do Chivay
vstupná brána do Chivay  

obed pod krídlami kondora
obed pod krídlami kondora 

Ubytovanie máme v hoteli v malej, typicky indiánskej dedinke Coporaque.

Štvorcové námestie, kostol s 2 vežami, v strede socha Inku a v každom rohu oblá brána do jednotlivých uličiek.

dedinka Coporaque
dedinka Coporaque  

v strede náestia socha Inku je takme v každej dedine
v strede náestia socha Inku je takme v každej dedine 

oblúkové brány na námesti vedú do ulíc dediny
oblúkové brány na námesti vedú do ulíc dediny 

peruánsky ostnatý drôt
peruánsky ostnatý drôt 

Slnko zapadá, zlatá hodinka ponúka nádherné impresie. Dozrievajúce žlté obilie zbierajú ženy klasickými kosákmi, muži z klasov cepmi vytĺkajú zrnká, celé snopy prenášajú na chrbte a pre zlepšenie nálady vyhráva hudba z tranzistora, ktorý už nájdeme len v retro múzeách.

žatva v peruánskej dedine
žatva v peruánskej dedine 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

V diaľke odfukuje sopka a terasovité políčka sa pomaly ponárajú do tmy.

dymiaca sopka
dymiaca sopka 

terasy umožnili využiť každý kúsok zeme na pestovanie plodín
terasy umožnili využiť každý kúsok zeme na pestovanie plodín 

Vzduch sa výrazne ochladzuje a my si ešte užijeme relax v termálnych kúpeľoch, ktorých je tu neúrekom.

termálne pramene spríjemnia chladné večery
termálne pramene spríjemnia chladné večery 

Nádherný deň za nami. Zajtra nás čaká kaňon Colca a kondory, tak zaspávame plní očakávaní, či ich naozaj budeme vidieť. Ale o tom už nabudúce. Zatiaľ dovidenia

 

 

 

Iveta Bakitová

Iveta Bakitová

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  142x

Mám stále chuť a energiu spoznávať nové krásne miesta. Na Slovensku, ale aj vo svete. Rada sa podelím o zážitky z ciest a možno sa niekomu zídu aj informácie, ktoré v príspevkoch budem uvádzať. S manželom sme precestovali veľa krajín a videli veľa krásnych zákutí našej planéty. A stále máme veľa snov, ktoré nás ešte len čakajú. Naše heslo je Svet je tak krásny, že je škoda vracať sa 2x na to isté miesto. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu