vzduch nasýtený jej omamnou vôňou.
Kamenné dedinky prilepené na vrcholkoch kopcov v zajatí zelených hôr,
ale aj modré azúrové pobrežie s obrovskou noblesou a bohatstvom priťahujúcou zvučné mená.
Je to oblasť na juhovýchode Francúzska rozprestierajúca sa od alpských štítov po juhovýchodné pobrežie Stredozemného mora, ktorá v sebe na malom území skrýva toľko pokladov, že na to jedna návšteva určite nestačí
V obývačke u mojej svokry visel obraz, kde sa vlnili fialové pruhy levandule a na pozadí sa týčil kamenný kláštor pieskovej farby. Vždy pri návšteve a debatách pri vínku mi zrak padal na tento obraz a rodila sa túžba byť tam a prechádzať sa touto krajinou. Bolo to už veľmi dávno, ale niekedy sa sny rodia aj takto.
Neskôr sme Provence navštívili viac krát, prešli sme tie hlavné turistické magnetky – Nice, Cannes, Monte Carlo či Saint Tropez. Bolo to krásne, ale scéna z toho obrazu sa mi nikdy nezjavila.
Keď som minulý rok rozmýšľala, kam by sme sa vybrali v lete, vynoril sa mi práve ten obraz. Áno teraz dozrel čas na prechádzku medzi rozkvitnutými levanduľami.
Najprv som si nazbierala informácie, teda kedy sa tam vybrať, aby ste mali šancu to zažiť a samozrejme kam konkrétne zamieriť, aby tam tie polia levandule naozaj boli. Potom pohľadať čo najlacnejšie letenky a zostaviť plán cesty, aby to nebolo len o levanduli, ale aj ďalších nemenej zaujímavých miestach v tejto lokalite.
Tak poďme na praktické informácie. Najvhodnejší čas na návštevu ak teda chcete zažiť rozkvitnuté levanduľové polia je prelom júna a júla. Najvyššia koncentrácia polí je v okolí mesta Valensole, čo je cca 1,5 hodiny od Marseille a 2 hodiny od Nice, kde sú medzinárodné letiská a aj možnosť nájsť letenky vo veľmi dobrej cene. Nám sa podarilo chytiť Marseille z Viedne za cca 270,- € pre 2 osoby aj s 1 veľkým kufrom. Celú cestu som naplánovala na 10 nocí, tak aby sme si to naozaj užili. Tu je mapka kadiaľ sme sa pohybovali.
Auto zabezpečil môj muž asi 2 mesiace dopredu v cene 340,- € na celý pobyt cez Budget rent a car. Toto naozaj odporúčam, lebo na mieste by sme zaplatili minimálne 2x toľko. Ubytovanie sme riešili cez booking v priemere 100,- €/noc.
Tak a ideme na potulky francúzskym Provance. Do Marseille sme prileteli už ráno okolo pol 9, vyzdvihli auto a hneď sme sa vybrali do starého prístavu na základnú prehliadku mesta. Mesto je obrovské – 2. najväčšie mesto Francúzska a ja už v rámci mojich plánov najradšej tieto mega mestá vynechávam. Keďže to bolo miesto príletu, tak aspoň to NAJ sme sa snažili v rámci 1 dňa obsiahnuť. Doprava v meste je dosť hektická, dodržiavanie rýchlosti im nič nehovorí, cesty sa nekontrolovateľne delia a navigácia mala mierny problém. Okrem toho motorky a skútre preplietajúce sa medzi autami – trochu mi to pripomínalo dopravu v Afrike. Výsledkom bolo, že sme sa viackrát ocitli na inej odbočke ako sme mali. Tunel PRADO, ktorý vedie centrom mesta,sme začali dôverne spoznávať, keď sme sa tam ocitli asi piaty krát počas jedného dňa. Bol platený a nebol našim cieľom, ale ak sme už zle odbočili nemali sme iné východisko, lebo neviem prečo, ale stále nás to bralo na tento tunel. Nakoniec sme končene zaparkovali pár metrov od prístavu v centre starého mesta. Ak ste už tam, tak sa dá povedať, že všetko čo stojí za reč, s výnimkou baziliky Notre Dame de la Garde, je už v pešej dostupnosti. Starý prístav nazývaný Vieux Port sa nachádza na konci hlavnej ulice Canebière. Prístav pochádza zo staroveku a symbolizuje zrod mesta, ktoré je tu od roku 600 pred Kristom. Je to 2. najstaršie mesto Francúzska a práve tento prístav je ideálnym začiatočným bodom na prehliadku starého mesta. Ponúka krásny pohľad na náprotivný kopec, kde kraľuje jedna z dominánt mesta bazilika Notre – Dame de la Garde.
Nad prístavom sa týči stará pevnosť Saint Jean odkiaľ je krásny výhľad na prístav, ale aj na ďalšiu katedrálu De la Major
Čo ma však zaujalo v Marseille asi najviac je tzv. MUCEM – úžasná moderná stavba, kde sídli Múzeum európskych a stredomorských civilizácií. Pevnosť Saint Jean je tiež sídlom expozícií tohto múzea a obidve časti sú prepojené mostom.
Je to úžasné prepojenie pôvodnej a modernej architektúry. Nová budova je celá opláštená zaujímavou mozaikovou stenou, ktorá v slnku robí úžasné tiene a dodáva miestu magické čaro. Na vrchnom podlaží je otvorená terasa s malým bufetom, kde si môžete vychutnať hru svetla a tieňa a pozerať sa na siluety starého mesta. Úžasné a neobyčajné. Pre mňa v rámci Marseille určite TOP.
Po tomto skvelom zážitku sme sa vydali popri Katedrále De la Major do uličiek farebnej štvrte Le Panier.
Katedrála De la Major je jednou z najväčších a patrí medzi národné pamiatky Francúzska. Je postavená v novobyzantskom štýle. Veľkorysé vnútorné priestory sú obložené stenami z bieleho carrarského mramoru a ružového porfýru.
Nakukli sme dnu a pokračujeme ďalej.
Ponárame sa do najstarších uličiek mesta. Štvrť La Panier je spleťou historických domov a úzkych uličiek. Zaujímavosťou je, že takmer všetky steny sú pomaľované a údajne tomu tak bolo od nepamäti. Je tu príjemný chládok, plno zaujímavých zákutí, kaviarničky a obchodíky, kde nasávate atmosféru miesta.
Prehliadku končíme v bývalom chudobinci La Vieille Charité zo 17. storočia, v ktorom dnes sídlia múzeá. Pôvodne mal tento projekt slúžiť na vytvorenie čistých priestorov pre prichýlenie chudobných.
Naša prehliadka starého mesta je na konci, ideme sa ubytovať, niečo zjesť, oddýchnuť a podvečer opäť vyrážame do nekoordinovanej dopravy v Marseille. Cieľom je bazilika Notre Dame de la Garde týčiaca sa vysoko nad mestom. Jej zlatá Panna Mária postavená na veži je viditeľná takmer zo všetkých kútov mesta.
Je síce menšia ako katedrála De La Major, z hľadiska významu však túto katedrálu dokonca predčí. Súčasná bazilika pochádza z roku 1864, keď bola vysvätená. Jej architektúra odráža novobyzantský štýl s typickým obkladom z bieleho vápenca, zeleného pieskovca a sivého mramoru.
Vo vnútri určite okrem nádhernej chrámovej výzdoby zaujmú zavesené modely lodí, čo nie je typické pre iné kostoly. Na kopci, kde stojí od 12. storočia bazilika, bol predtým kostol. Keďže život v Marseille bol vždy spojený s morom, tak sem námorníci prinášali obetné dary z časti lodí a potopených vrakov, aby získali ochranu nad svojimi plavbami. Táto pútnická tradícia sa zachovala dodnes. Preto zo stropu baziliky visia modely starých a moderných lodí, lietadiel a záchranárskych vrtuľníkov.
Z nádvoria sa ponúka nádherný výhľad na celé mesto aj blízke hory národného parku Calanque.
Po návšteve baziliky sme sa ešte krátko prešli po nábreží k Monumentu aux morts de l'Armée d'Orient postavenému v roku 1927 na počesť padlých vojakov počas 1. svetovej vojny.
Je odtiaľ vidieť aj ostrov If s pevnosťou, kde bol väznený gróf Monte Christo. Aj keď nejde o skutočnú postavu, ale len o vymyslený príbeh Alexandra Dumasa, je to často dôvodom k návšteve tohto miesta.
Dá sa tam dostať loďou zo starého prístavu a pôvodne sme mali plán navštíviť to nasledujúci deň. Nakoniec sme vyhodnotili, že už máme dosť rušného mesta a ráno sme zamierili mierne na západ za inými cieľmi našej cesty.
Opúšťame Marseille, ideme pozdĺž pobrežia a zastavujeme v malebnom mestečku Martiques. Toto sú farby Provensálska.
Je tu ticho, pokoj a jednoducho nádherne. Prejdeme sa, dáme pár záberov typických zákutí, vypijeme kávičku a ide sa ďalej
Máme pred sebou veľmi zaujímavý bod programu. Volá sa to Carrières des Lumières a ak tu budete, tak si to určite nenechajte ujsť. Je to bývalý kameňolom, ktorý tu bol už v 2 storočí pred Kristom a ťažili tu biely stavebný vápenec v obrovských blokoch. Tento materiál bol použitý aj pri stavbe dedinky a hradu vysoko nad kameňolom s názvom Les Baux de Provence.
Po nástupe moderných stavebných materiálov ako napr. betón, už ťažba nebola rentabilná a ukončila sa. Priestor, ktorý ostal však inšpiroval umelcov a v roku 1977 vytvorili nový projekt inšpirovaný výskumom scénografa Josepha Svobodu z 2. polovice 20. storočia, ktorý mal tento priestor zvýrazniť. Obrovské skalné steny tvoria podpery pre projekciu zvuku a svetla a slúžia ako digitálne kino pre rôzne tematické výstavy. V čase našej návštevy to boli 2 projekcie – Egypt faraónov a Orientalisti.
Po ceste k tomuto miestu prechádzate zalesnenou krajinou s výraznými skalnými útvarmi. Je zrejmé, že je to turisticky zaujímavá oblasť. Pomaly sa blížime k mestečku Les Baux de Provence a pod ním je úplne skrytý a nenápadný vstup do lomu. Len množstvo áut prezrádza, že je tam asi niečo zaujímavé. Vstupenky sa dajú kúpiť aj skôr na konkrétny čas cez ich webovú stránku. Sledovali sme to, ale keďže sme nikdy nenatrafili na vypredaný termín, tak sme si dopredu nič nekupovali a vstupenky sme si kúpili priamo na mieste. Dal sa kúpiť rovno kombinovaný vstup - do lomu aj do mesta za 19,-€. Po vstupe sa pred nami otvoril obrovský vstupný priestor a z neho sa vchádzalo do útrob lomu.
Tu sa na vysokánskych stenách premietali rôzne obrazy z čias faraónov a neskôr z čias Orientu. Jedno predstavenie trvalo cca ½ hodinu. V priestore sa dá voľne pohybovať, obrazy sa striedajú, netvoria nejaký ucelený príbeh, ale cítite sa ako súčasť doby, ktorá sa premieta na stenách. Ani neviem, či sa to dá zrozumiteľne popísať, ale je to naozaj niečo výnimočné, tak ak ste už niekde poblíž, toto nevynechajte.
V areáli je aj reštaurácia, takže sa tu dá aj niečo zjesť. Je tiež umiestnená v skalných blokoch, aby pri dobrom jedle doznel ešte ten úžasný zážitok.
Pár metrov po ceste sa šplháme k mestečku Les Baux de Provence s prekrásnym hradným komplexom vysoko nad horizontom. Mestečko je plné nádherných zákutí, obchodíkov a reštaurácií, oko fotografa nevie čo skôr fotiť. Ľudí je tu požehnane, ale to už asi k takýmto miestam patrí.
V ten deň fúkalo ako o dušu, vyšplhali sme sa hore na hrad, kde nás takmer odfúklo, ale určite to stálo za námahu, lebo ten výhľad bol na nezaplatenie
Spoznali sme opäť jedno výnimočné miesto a ideme ďalej smerom na západ do mesta Aiques Mortes.
Ubytovanie v bývalom starom mlyne s priestrannou izbou a úžasným interiérom nás milo prekvapilo. Pri pohľade na dozrievajúce pomaranče za naším oknom sa zdal život krajší.
Územie, v ktorom sa nachádzame je súčasťou národného parku Camarque. Leží v delte rieky Rhôna. Ide o územie mokradí, kde hniezdia stovky vtákov, ale je to aj miesto výskytu jedinečných bielych koní a čiernych býkov.
Aj typicky španielska zábava, akou sú býčie zápasy, či behy býkov sa v tejto oblasti stále tradujú.
Mokrade sa pomaly menia na piesočné duny s jemným, svetlým pieskom a úžasným modrým morom s ideálnymi vlnami pre surferov či kiteboarding
My sme si ho vybrali prioritne pre zvláštne sfarbené ružové saliny – teda soľné jazierka, kde sa odparuje slaná voda a získava snehobiela soľ. Práve pod hradbami mestečka Aiques Mortes sú rozsiahle saliny s takto sfarbenou vodou. Je to údajne tiež typické len pre určité obdobie v roku – jún, júl, keď sa vo vode namnoží nejaká baktéria a tá pri slnečnom svetle sfarbí hladinu na ružovo, čo v kontraste s bielymi soľnými kopcami tvorí úžasne fotogenické prostredie.
Staré opevnené mesto Aigues-Mortes predstavuje prestížne dedičstvo priamo uprostred močiarov, v jednom z najkrajších miest Provence - Camargue. Neopracovaný diamant v šperkovnici z nebrúsených drahokamov, ktoré čas postupne vyleštil, aby odhalil veľkoleposť ich lesku.
Stredoveké mesto, založené na západ od Malej Rhôny, bolo pôvodne malou dedinkou rybárov a zberačov soli, obmývané močiarmi siahajúcimi až k Stredozemnému moru.. Mesto je posadené uprostred štvorstranných mestských hradieb s rozlohou 1640 m², ktoré pozostávajú zo šiestich prestížnych veží, vrátane slávnej Kostnickej veže, a desiatich brán.
Mesto poznačené križiackymi výpravami a templárskymi rytiermi je dnes turistickým miestom, kde si môžete urobiť príjemnú exkurziu do jeho minulosti, kultúry býčích zápasov, gastronómie, vína a životného prostredia.
V zlatej hodinke sme sa prešli po hradbách, nakukli do každej veže, odkiaľ je pekný výhľad na saliny, ale aj do útrob mesta.
Potom ešte krátka zastávka v turistickom stredisku Grau du Roi, kde pozorujeme večerné divadlo zapadajúceho slniečka a rekapitulujeme čo nám dnešný deň priniesol a pripravujeme sa na ten ďalší.
Tak dobrú noc, čaká nás ešte veľa zážitkov, ale o tom nabudúce.
