- prichádza COVID a s ním aj koniec nášmu výletu do Kene. Tak čo s tým, kam sa dá ísť bez strachu a rôznych obmedzení.
Voľba padla na Rodos – dalo sa ísť bez nutnosti absolvovať test a bez nutnosti tráviť dni po návrate v karanténe. A s gréckymi ostrovmi máme spojených už veľa pozitívnych zážitkov.
Takže ako vždy keď sa plánuje nejaká cesta bookujeme si letenku. Najskôr prezrieme ponuku leteniek a vyberáme si cenovo dostupné letenky cez Ryanair. Aktuálne sa pripláca už pomaly aj za to, že dýchate vzduch, ale nevadí, po započítaní všetkých príplatkov sa cena letenky dostala na cca 150,- € v hlavnej sezóne.
Ubytovanie nám sprostredkuje štandardne booking.com – zatiaľ sme boli vždy spokojní. Vybraný hotel stál 600,- € na 7 nocí a naozaj stál za to – vkusný, dizajnový s vynikajúcimi raňajkami.
Tento krát sme si cez booking rezervovali aj taxi z letiska na ubytovanie ( cca 30,-€ ) Oplatí sa to viac, ako rezervovať si auto na celý pobyt, keďže v ponuke je veľa miestnych Rent a car, kde je veľmi zjednodušený administratívny proces a v našom prípade nebol nutný ani depozit na požičanie auta na 6 dní. Platili sme 180,-€
Čo sme videli a zažili na Rodose :
Tu treba povedať, že nepatríme celkom k plážovým lenivcom, že by sme trávili vypekajúc sa na horúcom gréckom slnku 8 hodín denne a rovnako ani k adrenalínovým stúpencom vyhľadávajúcim všetko čo dvíha tlak a ani nočný disco život, nie je to, čo nám chýba. Sme obyčajní turisti, ktorí chcú poznať miesto, kde sa rozhodli tráviť svoju dovolenku
Tu je náš program :
1.deň – najjužnejší cíp ostrova -pláž Prassonissi, antické mesto Lindos
Od Faliraki do Prassonissi je cca 100km. Rodos má veľmi slušne vybudovanú cestnú sieť. Od hlavného mesta Rodos na severe cez celý ostrov ide rýchlostná cesta, ktorá býva údajne veľmi preplnená, ale keďže my sme tam boli v čase pandémie, tak sme sa takmer vždy mohli pohybovať pomerne rýchlo. Prechádzali sme naprieč celým ostrovom. Je pomerne hornatý a zelený. Po cca 1,5 hod. sme dorazili do dnešného cieľa. Pred nami sa rozprestiera veľký piesčitý výbežok, kde sa spájajú 2 moria Stredozemné a Egejské. Každé je inej farby a ako sa miešajú, tak vytvárajú nádherný kolotoč bielej, modrej a tyrkysovej. Fúka vietor a na vlnách sa vznášajú windsurferi alebo kitesurferi. so svojimi farebnými plachtami. Piesok, more, pena na vlnách a farby plachiet vytvárajú dokonalú mozaiku, ktorú chce zachytiť objektív každého fotoaparátu. O miesto na samom špici piesočného výbežku je mimoriadny záujem, takže na pekný záber si musíme trochu počkať, zatiaľ sa schladíme v priehľadnej vode.
Na záver po čase opäť grécka klasika frapíčko a pravý grécky obed – tatziky, gyros s pita chlebom a syrové guľôčky v taverne priamo na pláži. Lúči sa s nami grécka muzička a ide sa do Lindosu
Lindos – leží na východnej časti ostrova cca v strede. Pamätá časy Antiky, kedysi hlavné mesto ostrova. Už z diaľky je vidieť biele mesto s pevnosťou týčiacou sa na kopci obkolesenom nádhernou modrou vodou v 2 kruhových zálivoch.
Na vrchole pevnosti sú pozostatky antického chrámu. Je pravé poludnie, cca 38 stupňov Celzia a vyrážame na prehliadku mestečka a pevnosti. V meste pulzuje život, suvenírové obchodíky a taverničky lákajú k posedeniu. My odolávame, chceme najprv zdolať ten kopec, ktorý pri tejto teplote vyzerá vyšší ako Gerlach. Šlapeme dohora bez toho, aby sme sa pýtali ako sa tam dostaneme. Narazíme na stanovisko oslíkov, ktorí by nás tam na chrbte dostali, ale môj muž ako ochranca zvierat to rázne odmietol. Chúďatká majú dosť čo robiť aby sa neuvarili a nie že sa im ešte vytrepeme na chrbát.
Po cca 25 minútach šľapania do kopca sme sa teda opýtali, či ideme správne a milý miestny pán nás upozornil, že ideme po ceste pre somárov. Keďže sme vyhodnotili, že síl na opätovný návrat do východzieho bodu už nemáme dosť, tak ideme po osliom chodníku, ktorý je samý kameň, ale má to aj výhody, lebo sa tam objavujú tienisté miesta, kde pijeme, oblievame sa vodou a fučíme ako keby sme zdolalávali Mont Everest. Predsa len nám tiahne pomaly na 60.tku.
Zvyknem hovoriť, že všetko sa raz skončí a tak sa po cca 45 min. ocitáme pri vchode do pevnosti. Je zjavne uspôsobená na príval davov turistov, lebo pri vchode je cca 8 turniketov. My sa bez tlačenice dostávame dnu ( predsa sú aj nejaké výhody pandémie ). Prechádzame starou pevnosťou, kde sa písali a prepisovali dejiny až na samý vrch s pozostatkami antického chrámu zasvätenému bohyni Aténe
S nádvoria sa skytá pohľad na blankytne modré more, sem tam pretínajúce bielymi čiarami za výletnými plachetnicami, alebo rybárskymi loďami. Vidíme 2 nádherné zálivy s plážami a malým kostolíkom, kde sa chystáme schladiť si prehriate telo. Ľudí je málo, takže máme raz dva nafotené, chceme si trochu oddýchnuť na kameňoch v tieni, ale pani s ružovým dáždnikom nás okamžite zazrie a upozorní, že to nie je miesto na sedenie. Potom ju chvíľu pozorujeme. Je ako zajačik Duracel – nič neunikne jej bdelému oku a každé narušenie poriadku hneď registruje a nič nenechá bez povšimnutia. Napriek tomu, že slnko páli ako na púšti a snáď nikto s výnimkou tejto strážkyne poriadku nemá energiu na nič viac ako nevyhnutný pobyt na pražiacom slnku.
Zostupujeme a vbehneme hneď do prvej kaviarne osviežiť sa čerstvým freshom – je tam prítmie a tieň a strašne dobý fresh z čerstvých pomarančov. Zaujímavé sú mozaiky z okrúhlych kamienkov, ktorými sú dláždené ulice.
Lindos má svoje čaro – chcelo by to ešte večernú návštevu, keď sa „ľompky rozsvecujú „ ( rozsvietia lampy ) ako zvykneme hovoriť po vzore našich susedov poliakov. To sme už za našich 6 dní na Rodose nestihli
No a konečne osvieženie na pláži s kostolíkom – voda bola síce skoro ako vo vani, keďže je to záliv, ale aj tak po tom výpeku to padlo ako balzám na dušu a telo.
Nasadáme do auta, večer osvieženie v hotelovom bazéne a „pyžamová párty“ na balkóne.
V spoznávaní Rodosu pokračujeme v ďalej časti
