Vyrazili sme cca o 8:00, aby sme sa vyhli najväčšej horúčave. Keďže sme na Rodose v čase pandémie zaparkovali sme priamo pri hradbách a vrátili sa do minulosti, keď mesto obývali rytieri z rádu Johannitov.
Mesto je obohnané mohutnými hradbami s niekoľkými vstupnými bránami. Mesto je rozľahlé popretkávané uličkami, ktoré ostali ako zakonzervované v čase, len suvenírové obchodíky a príjemné kaviarne nám pripomínajú, že časy rytierov sú už dávno minulé. Miešali sa tu rôzne kultúry – židia, moslimovia, kresťania a tak je to aj dnes. Prešli sme rušnou ulicou Sokratou s krásnou Sulejmanovou mešitou,posedeli na námestíčku Ippokratou s typickou orientálnou fontánou. Majitelia barov a reštaurácii lákali do svojich priestorov okoloidúcich, pozorovali sme ich a rozmýšľali podľa akého kľúča si vyberajú koho osloviť, ale fakt je ten, že za pár minút si mohli spokojne zaliezť do tieňa, lebo všetky stoly boli obsadené. Obchodnícky talent si proste nesú v genetickej výbave.
Po osviežujúcej kávičke so zmrzlinou sme sa ponorili do poznávania najstarších a najzachovalejších pamiatok mesta.
Nemocnica rytierov – dnes archeologické múzeum – ohromí nás jednak príjemná záhrada s rôznymi nálezmi z čias antiky, ale hlavne mohutná stavba – obrovská sieň, ktorá slúžila ako nemocnica, až si vieme predstaviť ako sa tam kedysi liečili rytieri vracajúci sa z bojových výprav.
Od nemocnice ideme do kopca Triedou rytierov k Veľmajstrovmu palácu. Táto ulica ostala takmer nedotknutá, ide o najzachovalejšiu stredovekú ulicu v Európe. Viete, že rytieri mohli zo svojich domov vychádzať len vo dvojici na koňoch ? Museli byť totiž dôsledne oddelení od ženskej časti obyvateľstva aby nepodľahli pokušeniu.
Uličku sme si mohli dokonale vychutnať, lebo nebola zaplavená davmi turistov.
Ulica končí pri Veľmajstrovom paláci -stredovekej pevnosti, ktorá slúžila ako sídlo veľmajstra. Ak to človek vidí na fotke je to krásne, ale skutočnosť vyrazí dych. Je to obrovská stavba, nádherne vypínajúca sa nad mestom. Dnes je tam múzeum, ktoré nám priblíži, ako asi vyzeral život v časoch Johanitov.
Ak si chcete pozrieť viac múzeí v Rodose je dobré zakúpiť si kombo- ticket- stál 10,- € a v cene boli až 4 múzeá vrátane rytierskej nemocnice a palácu veľmajstra
Nasýtení históriou sme vyhladli je čas na osvieženie
Anthony Quinn beach – patrí medzi najkrajšie pláže na ostrove. Je to nádherná zátoka s priezračnou vodou. Svoje meno dostala po hercovi, ktorý na ostrove pôsobil aj natáčal film. Je pár km južne od Faliraki. Nad zátokou je taverna s nádherným výhľadom na celú zátoku a s rovnako výborným jedlom. Pláž je síce mimoriadne fotogenická, ale neposkytuje dostatok priestoru na oddych a keďže je veľmi vyhľadávaná, tak nájsť si lehátko je problém. Aj my sme si radšej zvolili kúpanie na opačnej strane výbežku - pláž Ladiko
Večer sme sa ešte vybrali na tzv. „fotosafari“ do malebnej dedinky Koskinou - tip z blogu jedného fotografa
Prechádzka poskytla množstvo nádherných zákutí. Kovové brány s motívom tulipánu ( vraj symbolický kvet Rodosu )lemované kamennými portálmi, dvory zakryté ťahajúcim sa viničom, kde na priedomí sedia a debatujú seniori, uličky s farebnými oknami a lenivo sa povaľujúcimi mačkami, ružové bugenvílie ťahajúce sa na kamenných plotoch, ale aj pojazdná predajňa s rozličným tovarom – to všetko je Grécko nedotknuté davmi turistov. Pre toho kto si chce vychutnať autentické Grécko určite odporúčam
Príjemne naladení sa spokojne vraciame na hotel.
Zajtra vyrážame na loď a na dnes sa s Vami lúčim. Pekný večer
