V praxi to znamená, že posledné dni roka, od Vianoc po Silvestra, sa čerpe dovolenka a pracovný stres ustupuje do úzadia. Väčšinou tento čas zvykneme tráviť s rodinou, ale pred pár rokmi, keď sme ešte netušili, čo je to korona, sme sa rozhodli, že skúsime zistiť, ako vyzerá Silvester vo veľkomeste. Keďže v Ríme sme ešte neboli, tak voľba padla na „večné“ mesto.
Hodinka letu a pristávame. Ja v slušivom kožúšku, muž v hrubej vetrovke, však u nás je treskúca zima. Hneď pri východe na čerstvý vzduch sme zistili, že nie sme vhodne prispôsobení tunajším klimatickým podmienkam. Slnko žiari, teplota okolo 15 stupňov a my sa ťaháme s naším kufríkom najprv autobusom z letiska na hlavnú stanicu Termini, odtiaľ metrom až na konečnú, potom ešte 30 minút autobusom k hotelu, niekde na konci sveta. Keď sme konečne dorazili boli sme prepotení, ako po 2 hodinách intenzívneho tréningu vo fitku. Nevadí, máme kde zložiť hlavu a hurá ide sa poznávať veľkomesto.
Rím má toľko pamiatok, že na ich spoznanie by nestačil ani celý život. My máme len 4 dni, takže ideme na istotu, po tých najznámejších. Ale pre mňa, asi ani nie je podstatné dokonale spoznať historické fakty. Skôr ma zaujíma atmosféra, ktorú miesto vyžaruje. Rím je mesto, ktoré tu je tisíce rokov, vždy sa tu tvorili dejiny, čo ovplyvňovali dianie v celom svete. A teraz sme tu, prechádzame sa po uliciach, námestiach, obdivujeme pamiatky, stavby, fontány, ktoré vytvorili slávne umelecké mená. Je tu jarné počasie, v záhonoch kvitnú cyklámeny, všade vianočná výzdoba.





Na námestiach voňajú pečené gaštany, pouliční umelci hrajú svoje každodenné divadlo.





Keďže sme tu počas sviatkov, tak na každom námestí sú postavené Betlehémy. Tu v Ríme sú trochu iné ako u nás, sú to v podstate miniatúry celých miest, nie len samotné jasličky. Je to krásne, každý je iný a vypracovaný do posledného detailu.


Vzhľadom k tomu, že sme bývali naozaj na konci sveta a cesta na hotel trvala cca 1,5 hodiny, neoplatilo sa nám vracať na hotel, takže sme ráno vyrazili a vracali sme sa až večer. Asi si viete predstaviť, že únava po celom dni strávenom pochodovaním po meste bola už na najvyššom leveli a domov sme sa vracali totálne vyšťavení. Takže „poučenie z krízového vývoja“, ak sa vyberiete do nejakej metropoly dobre si zvážte, kde budete bývať. Centrum mesta je lepšia voľba.
Rím a jeho naj pamiatky sú v podstate sústredené tak, že je možné pohybovať sa pešo a dá sa to zvládnuť.
Začíname na Piazza Venezia, pulzujúce námestie, nad ktorým sa týči monumentálny pamätník Vittoria Emanuela II. – ľudovo nazývaný aj „písací stroj „



Obrovská biela stavba bola postavená na počesť prvého kráľa a zjednotiteľa Talianska Vittoria Emanuela II pri významných štátnych sviatkoch sa tu konajú významné podujatie
Od pamätníka sa dostávame na ďalšie námestie, ktoré stojí na pahorku Kapitol a tak dostalo názov Kapitolské námestie. V dobách starého Ríma to bolo náboženské centrum mesta - stál tu najposvätnejší chrám v celom antickom Ríme – chrám Jupitera kapitolského. Na námestie vedú štýlové renesančné schody, ktoré sú dielom Michelangela. Nad schodišťom je kópia antickej bronzovej sochy cisára Marca Aurélia.



Z námestia sa otvára nádherný pohľad na trosky Fóra Romana a Koloseum




Hneď po výstupe po schodoch sa pozrieme do kostolíka z 13.storočia Santa Maria in Aracoeli s uctievanou sochou Ježiška




Pomaly sa stmieva, tak si ešte pozrieme asi najznámejšiu rímsku fontánu Di Trevi na Piazza di Trevi. Fontána dotvára priečelie paláca Poli, ktorý vyzerá akoby vyrastal zo skál. Fontána bola postavená na mieste niekdajšej studne Trivio v polovici 18. storočia podľa návrhov Berniniho. Večer ožiarená svetlom je jej krása magická, nečudo, že všetci turisti očarení jej nádherou sa tu tlačia v tisíckach. Väčšina si hodí mincu, aby sa sem ešte niekedy vrátili.

My už padáme od únavy, tak sadáme na metro a ide sa spať, aby sme sa zajtra opäť mohli ponoriť do útrob večného mesta
Po raňajkách vyrážame. Začíname opäť pri fontáne Di Trevi, aby sme ju zachytili aj v dennom svetle.


Potom sa presúvame ulicami starého mesta k ďalšiemu skvostu. Španielske námestie a španielske schody asi nevynechá žiadny návštevník Ríma. Aj pre miestnych je to miesto stretávok a tiež rôznych spoločenských podujatí.
135 schodov spája námestie s kostolom. Boli postavené na oslavu mieru medzi Francúzskom a Španielskom v roku 1660. Spájajú totiž španielske námestie s francúzskym kostolom.





Pod schodami je malá fontána Della Barcaccia od Pietra Berniniho. Je spomienkou na povodeň, ktorá v roku 1598 na námestie priniesla loď. Je vďačným objektom pre fotoaparáty v pozadí so schodami.

Je tu rušno a živo a v jarnej nálade úplne zabúdame, že je 30.12.
Pokračujeme po Via Gondoti, plnej luxusných značiek s nádhernou vianočnou výzdobou.


Práve tu je jedna z najstarších kaviarní Greco, tak si vychutnávame kávičku a obdivujeme štýlový interiér. Táto kaviareň je údajne najkrajšia v celom Ríme, bola miestom, ktoré inšpirovala Gotheho, Wagnera alebo Lizsta



Pokračujeme ďalej, mierime k najstaršiemu zachovanému chrámu Panteónu. Stavba pochádza z roku 25-27 pred Kristom. Bol zasvätený všetkým bohom.

Obrovská kupola sa považuje za najdokonalejšiu kupolu z čias antiky, pripomínajúcu nebeskú klenbu. V strede navrchu je otvor, ktorým preniká svetlo do chrámu a osvetľuje mramorovú dlažbu. Práve táto kupola sa stala inšpiráciou pre renesančných staviteľov o stovky rokov neskôr.

V Panteóne sa nachádza hrobka Rafaela aj otca národa Vitoria Eanuella


Na bývalom antickom športovisku vyrástlo ďalšie úžasné námestie Piazza Navona s 3 fontánami.

Najimpozantnejšia je Fontána štyroch riek


Stred mohutnej nádrže tvorí umelá skala nepravidelného tvaru z travertínu, bizarne vymodelovaná, na rohoch ktorej sú umiestnené personifikácie štyroch veľkých svetových riek – Nílu, Gangy, Dunaja a Rio Plata. Spolu so sochami rastlín a zvierat (lev, kôň, krokodíl, delfín, had a palma) patriacich k príslušnému kontinentu, symbolizujú svetové končiny, kam siahala pápežská moc. Navrhol ju tak ako mnoho ďalších Bernini
Aj tento slon je jeho výtvorom. Stojí na Piazza Delle Minerva a pôvodne mal byť súčasťou výzdoby Chrámu Sv. Petra.
Slon v antike symbolizoval múdrosť, inteligenciu a zbožnosť


Prechádzať sa po všetkých týchto pamiatkach, preniesť sa späť v čase, keď umelci tvorili diela, ktoré obdivujeme stovky rokov po ich zrode, skrývajúce symboliku a rozvíjajúce fantáziu, je úžasné. Súčasne je to však veľmi vyčerpávajúce a to množstvo podnetov a informácii dokážete vstrebať až po odznení únavy.
Veľkú väčšinu európskych metropol už máme za sebou a v súčasnosti už radšej vyhľadávame menej rušné miesta, ale určite ich treba vidieť a spoznať. Každé je iné, každé má osobitú atmosféru a príchuť, ktorú treba ochutnať.
Samozrejme to platí aj o Ríme a som veľmi šťastná, že sme mali možnosť ochutnať jeho chute a vône.
Neviem ako vy, ale ja neudržím pzornosť pri čítaní veľmi dlhého článku a aj keď som si myslela, že 4 dni v Ríme sa zmestia do 1 článku, mám pocit, že do konca by už nikto nedočítal, tak som sa rozhodla, že už teraz je to na čitateľa akurát dosť.
Čaká nás ešte Koloseum, Forum Románum, Vatikán a samotný Silvester, tak o tom už nabudúce. Zatiaľ dovidenia