Sociálna poisťovňa sa snaží, celkom správne, o čo najefektívnejší výber poistného. Okrem iného používa na tento účel aj orgány polície ako orgány činné v trestnom konaní. Výsledkom takéhoto postupu sa však často stáva pravdou tvrdenie, že šeriť budeme bez ohľadu na to, koľko nás to bude stáť.
Predpokladám, že za účelom zvýšenia efektivity výberu poistného pracovníci Sociálnej poisťovne dostali pokyn, aby podávali v čo najväčšom množstve trestné oznámenia v prípadoch, keď nedoplatky povinných presiahnu hranicu trestného činu ( 266 € ). Sociálna poisťovňa týmto oznámením zabije dve muchy jednou ranou : štatisticky vykáže opatrenie na vymáhanie dlhu a zároveň ( nemalé) náklady presunie na iný rozpočet verejnej správy.
Polícia, po podaní trestného oznámenia, osloví podnikateľský subjekt, aby sa k veci vyjadril a dlh uhradil. Podnikateľ, keďže nechce mať problém s políciou sa často zľakne a dlh zaplatí. V tomto prípade, ešte bez nákladov štátu, sú všetci relatívne spokojní. Sociálna poisťovňa má svoje odvody, podnikateľ pokoj od polície a policajti dokonca objasnený trestný čin.
V prípade, že je podnikateľ vo finančných problémoch ( bez ohľadu na jeho subjektívne zavinenie ) policajt do konania spravidla priberie znalca z odboru ekonómie, ktorý posúdi, či podnikateľ vo svojej aktuálnej situácii mohol a mal dlžné poistné platiť a v akom objeme. Samozrejme vypracovanie znaleckého posudku niečo stojí a pohybuje sa v sumách od stoviek až cez tisíc eur. Ak znalec zistí, že subjekt financie na zaplatenie odvodov mal a tento si, aj po vypracovaní znaleckého posudku, nájde finančné prostriedky na zaplatenie, nedoplatok zaplatí a konanie sa končí. V tomto prípade polícia , celkom zbytočne supluje oddelenie vymáhania Sociálnej poisťovne resp. exekútora. Náklady na znalca pritom znáša Ministerstvo vnútra SR a tak sa často stáva, že suma zaplatená znalcovi je vyššia ako pôvodný nedoplatok na poistnom. V tomto prípade, okrem Ministerstva vnútra, ktoré má náklady na zaplatenie znalca sú všetci relatívne spokojní : Sociálna poisťovňa má svoje odvody, podnikateľ pokoj od polície a policajti znova dokonca objasnený trestný čin.
Uvedené postupy považujem za neefektívne zo strany Sociálnej poisťovne. Samozrejme treba tvrdo postihovať neplatičov poistného, ale mali by sme výrazne rozlišovať medzi podnikateľom, ktorý sa prechodne ( často nie vlastnou vinou ) dostáva do platobnej neschopnosti a " podnikateľom," ktorý "obhospodaruje " celú sieť spoločností, ktoré účelovo odvody neplatia a následne končia prepísané na biele kone.
Sociálna poisťovňa si týmto postupom totiž nielen zvyšuje výber poistného, ale zároveň zaťažuje orgány polície, ktoré by sa mohli venovať skutočnej kriminalite ( napríklad bielych golierov ) , čo je asi najhoršie, kriminalizuje podnikateľov, ktorí majú nedoplatky na poistnom, aj keď tento nedoplatok nemusel byť spôsobený ich zavinením.
Policajti, ktorých prioritou je primárne odhaľovať a obviňovať skutočných zločincov, sa tak stanú vymáhačmi nedoplatkov od malých a stredných podnikateľov aj v prípadoch, že sa jedná len o podozrenie z trestného činu a často ide len o druhotnú, alebo dočasnú platobnú neschopnosť. Keďže sa však jedná o trestné oznámenia príslušné orgány činné v trestnom konaní ( poverení policajti a vyšetrovatelia PZ ) sa musia v zmysle platnej legislatívy oznámeniami zaoberať. A zatiaľ sa im skutoční zločinci smejú, nakoľko ich závažnejšiu latentnú kriminality ( často práve daňovú ) nikto neoznamuje a policajti nemajú čas sa ňou zaoberať.
Odpusťte prosím živnostníci, majitelia a spoločníci malých podnikateľských subjektov, všetci tí, čo sa snažíte poctivo podnikať a platiť odvody, keď Vás otravujeme s nezaplateným dlžným poistným voči Sociálnej poisťovni. Zákon nám nedovoľuje konať inak, aj keď vo Vás určite nevidíme zločincov. Vieme tiež, že Váš dlh voči Sociálnej poisťovni je často spôsobený druhotnou platobnou neschopnosťou, deformovaným podnikateľským prostredím na Slovensku a konaním spoločností typu Váhostav a.s..
A prečo polícia nechytá vo väčšej miere skutočných zločincov ? Napríklad preto, lebo pre množstvo trestných oznámení aj od jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne a napríklad aj nebankových spoločností ( ktoré by sme mi často bohužiaľ radšej obvinili z úžery ) jednoducho na nich nezostáva čas.
Ďalšou systémovou chybou tiež je, že tieto často kvázi trestné činy spočívajúce v nezaplatení odvodov sa štatisticky rátajú do odhalenej a objasnenej kriminality a zostávajú v štatistike kriminality aj po uhradení celého nedoplatku po začatí trestného stíhania. Štatisticky, pokiaľ sa týka kvantity tak má polícia rovnaký výsledok pri takomto "trestnom čine ", ktorý "odhalí " aj bez rozsiahlejšieho odhaľovania ako keď po niekoľkomesačnej práci odhalí skutočné skrytú a viac nebezpečnú trestnú činnosť napr. pri machinácii pri verejnom obstarávaní, subvenčných či poistných podvodoch.
Nemajte však polícii za zlé, že vykonáva činnosť v tomto smere tak ako vykonáva. Polícia sa totiž musí prioritne zaoberať každým trestným oznámením aj keď sa neskôr ukáže, že o trestný čin nepôjde a pri fungujúcom systéme by túto skutočnosť mohol ozrejmiť už daňový úrad alebo sociálna poisťovňa. Polícia je tiež totiž štátny orgán, ktorý napríklad plní úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády, ktorý je zostavený na základe spoločenskej objednávky. A tú spoločenskú objednávku predkladajú občania, voliči, ktorí ju majú permanentne vyjadrovať svojimi požiadavkami, alebo iným prejavom spätnej väzby na činnosť vlády napríklad aj názormi na činnosť polície v tejto oblasti.
Polícia, rovnako ako každý orgán verejnej správy, plní len spoločenskú objednávku, ktorú jej spoločnosť ( občania, voliči, média ) predloží. Je teda na spoločnosti, aby požadovala aj od polície napríklad väčší dôraz na kauzy typu platinové sitká, machinácie pri verejnom obstarávaní ....
