Som vďačný, že som mohol byť znova pri pôrode nášho dieťatka. A opäť som si, po piatich rokoch, uvedomil čo všetko musí žena prežiť, kým sa stane matkou. Teraz nemyslím len na to, že sa jej výrazne mení telo, opúchajú nohy a má nevoľnosti. Myslím aj na psychické prežívanie tehotenstva a čas pred pôrodom a počas neho. Hlavou jej prebleskujú otázky : Bude všetko v poriadku ? Vyvíja sa dieťatko správne ? Zvládnem to ? Narodí sa dieťatko zdravé ? Nespravila som niekde chybu ? A samozrejme ostatné otázky, o ktorých sa nám mužom ani nesníva.
Neviem koľko mužov si uvedomuje, čo všetko ženy prežívajú od okamihu, keď sa dozvedia, že sú tehotné až po samotný pôrod. Muži netušia koľko nocí bez spánku strávia budúce mamičky rozmýšľaním ako to dopadne a či je všetko v poriadku. Našťastie u nás to dopadlo dobre. Keď som bol pri pôrode tak som si uvedomil, že v konečnej fáze nevie otec dieťatka pomôcť rodičke ničím iným len svojou fyzickou prítomnosťou pri pôrode, ktorá by mala byť zároveň jej psychickou oporou. Tam, na sále som rozmýšľal, čo všetko som ešte mohol spraviť počas tých deviatich mesiacov tehotenstva a čakania lepšie, aby som spravil pre budúcu mamičku tehotenstvo príjemnejším. Uvedomil som si, že som určite mohol spraviť viac.
Neskôr, počas dňa po pôrode som rozmýšľal, aké pocity musia prežívať, a čo všetko musia prekonať ženy, ktoré nemajú ani len tú psychickú podporu partnera. Dnes, keď som išiel pozrieť moju dnes narodenú dcérku a jej maminku, prechádzal som okolo Hniezda záchrany. Ako som išiel okolo neho rozmýšľal som o ženách, ktoré dieťatko nemali v pláne, vynosili ho a nakoniec sa odhodlali vložiť svoje práve narodené dieťatko do Hniezda záchrany. Je krásne, že takéto hniezda záchrany existujú a ich počet sa zvyšuje, veď pokiaľ viem už sa v nich našlo 25 malých novorodencov, čo predstavuje 25 zachránených životov. Je však strašné, že sa stále nájdu ženy, ktoré volia ( musia voliť ) túto možnosť. Neprináleží nám súdiť ich, ale musí to byť pre ne strašný pocit po prežitom tehotenstve a utajenom pôrode sa, v rozpore s materinským putom, odhodlať odložiť do cudzích rúk malého človiečika. Odtrhnúť sa od človiečika, ktorého deväť mesiacov nosili v sebe a živili ho svojim telom. Pre tie ženy to musí byť kruté a určite ich nevie pochopit nikto, kto to neprežil.
Muži by si mali pri prijímaní gratulácií hlavne uvedomiť, že za dar svojho dieťatka musia poďakovať hlavne partnerkám, ktoré dieťatko donosili a porodili. Väčšina otcov si to uvedomuje, no žiadny muž nevie čo každá matka práve v tom jej tehotenstve musela prežiť.
Všetci muži, nielen tí, ktorí sú otcami, by si mali uvedomiť, že všetkým matkám patrí po pôrode nie len veľká gratulácia, ale ešte väčšie ĎAKUJEM. Lebo len matka vie, čo musí žena počas tehotenstva a pri pôrode prežiť. Muž to môže len tušíť.
Aj preto z celého srdca ďakujem mojej manželke za dve krásne dcérky a všetkým matkám ďakujem za to, že sú.
