Nedávno som sa rozhodol, že sa zaregistrujem do registra darcov kostnej drene. Keďže je potrebné vyšetrenie v Bratislave oslovil som známych a navrhol som im, aby sme sa na cestu do Bratislavy vydali za týmto účelom spoločne. Odpovede na moju iniciatívu boli rôzne. Nakoniec som rád, že nepocestujem do Bratislavy sám. Zarazila ma však otázka kolegu : " A čo z toho budeš mať ? " Odpovedal som jednoducho : "Možno niekomu zachránim život. " Možno.
Možno to nebude práve niektoré z detí, ktoré sa zjavujú v kampaniach na charitatívne zbierky, ale bude to nejaký arogantý podnikateľ. Nevadí. Aj ten podnikateľ si určite vtedy, keď tú kostnú dreň alebo krv dostane uvedomí, že je pre neho zbytočná vila v lukratívnej štvrti a miesto na titulke bulváru, keď sa možno nedožije Vianoc ak sa nenájde niekto, kto je ochotný darovať kostnú dreň s rovnakou špecifkáciou ako potrebuje jeho organizmus na obnovenie životadarnej krvotvorby. Možno si uvedomí, že mnoho ľudí ako on žije len vďaka množstvu obyčajných ľudí, ktorí ešte majú chuť niečo skutočne zo seba darovať. V tomto prípade je nepodstatné, či sa jedná o krv alebo kostnú dreň, aj keď tých registrovaných potencionálnych darcov kostnej drene je ozaj žalostne málo.
V tejto súvislosti ma napadol jeden obraz spred dvoch mesiacov. Mnohí často považujeme motocyklistov za "darcov orgánov" v negatívnom zmysle slova. V septembri ma zaujala skupinka motorkárov, ktorých som videl nasadať na ich tátoše pred pracoviskom Národnej transfúznej služby v Banskej Bystrici, pričom každý mal na ruke vpich po odbere. Neviem, či sa jednalo o pravidelných darcov, alebo jednoducho išli darovať krv len z dôvodu, že jeden z nich ju nutne potrebuje ( prikláňam sa k druhej možnosti, keďže sa jednalo o ľudí mimo okres Banská Bystrica ). Aj tak si však myslím, že už ten pocit, že boli darovať krv pohol ich mysľou tak, že neboli darovať krv posledný krát. Bolo by však pekné, keby nás k darovaniu nepohla skutočnosť, že práve potrebuje krv niekto nám blízky.
Je pre mňa šokujúce, že v registri potencionálnych darcov kostnej drene na Slovensku je len 1300 ľudí. Nielen budúci (dúfam ) darcovia, ale aj ich zamestnávatelia, by si mali uvedomiť, že skutočne nikto z nás nevie, kedy bude tú krv alebo kostnú dreň potrebovať. Na to, aby Ste ju potrebovali nepotrebujete utrpieť úraz. Na to, aby Ste ju potrebovali stačí šokujúca diagnóza Vášho lekára pri preventívnej prehliadke. Možno až pri vypočutí si tejto vety diagnózy si zamestnávateľ uvedomí, že ten jeho zamestnanec, ktorý chcel voľno na odber sa nechcel uliať z práce ale len jednoducho chcel niekomu pomôcť.
Viem sa vcítiť do pocitov rodičov, keď zistia, že ich dieťa potrebuje transplantáciu kostnej drene. Musí to byť ťažké ak oni darovať nemôžu a šanca, že sa nájde darca z registra je vzhľadom na počet ľudí v ňom mizivá.
Aj preto som sa rozhodol zapísať do registra potencionálnych darcov kostnej drene a prosím o to aj Vás. Myslím, že v tomto prípade viac ako v ktoromkoľvek inom platí, že človek má lepší pocit, keď je darcom ako obdarovaným.
P.S.: Ak máte ( bezdôvodné ) obavy z darovania kostnej drene darujte aspoň krv ( okrem iného sa z vyšetrenia dozviete ako je na tom s kondíciou tá Vaša).
