Tridsať rokov späť. Záhrada starej mamy na dedine plná ovocných stromov. Stromov, ktoré boli učebnou pomôckou pri prvom lezení na stromy a strategickým miestam pri zakladaní bojových akcií. Medzi nimi hruška. Na jej konároch visia ako kvapky dažďa, čo sa nechcú pustiť mrakov, žlté sladké plody. Odtrhnete a zahryznete sa do šťavnatých plodov. Tak chutí detstvo, skutočná, nie hypermarketová, sladká chuť čerstvého ovocia, ktoré Vám svojou vôňou a chuťou rozpráva svoj príbeh ako na slniečku pomaličky dozrievalo v utešenej záhradke a vnímalo každodenné láskavé pohľady starej mamy, ktorá sa zo svojej ovocnej záhrady každý deň vytešovala, a starala sa o ňu s láskou.
Zavrite oči a zahryznite sa. Možno sa Vám vráti detstvo. Ale určite sa blažene zaktivizuje Váš zrak, čuch, chuť.
Skúste použiť slovné spojenie „dobrá hruška“ na Liptove, Malohonte alebo Záhorí. Väčšina tam žijúcich mužov si ihneď predstaví číru tekutinu obsahujúcu viac ako 50 % alkoholu, niekoľko rokov odležanú s vôňou po hruškách rastúcich v sadoch okolo Pliešoviec, Malaciek alebo...
Jednoducho hruška ako destilát vypálený v pestovateľskej pálenici z poctivo nazbieraných zrelých hrušiek bez pridania akýchkoľvek cukrov, esencií a „prírodne identických “ aromatických látok je lahodný. Aj tu platí nie je hruška ako hruška.
Ak budete mať možnosť vyskúšajte. Ale nezabúdajte: Pije sa ako liek. Jeden kalíštek na „vypálenie červa.“ Polahodí nosu, jazyku i žalúdku.
A najkrajšia hruška podľa mňa ? Mne umelecká zdá sa krásna. Tí maliari vedeli, čo na ženách je krásne. A poeti ? Tiež o nich vytvárali básne. Dokonalé ženské telo. Štíhly driek a oblé boky ideálom krásy boli ( sú a budú) roky. Pri týchto hruškách každému poteší sa zrak. Tým šťastnejším aj vôňa a hmat. Len zavrieť oči ....
Nech je to už tak či tak, mám všetky druhy hrušiek rád.
P.S.: Hruška. Už viete prečo sympatické je mi to slovíčko ?
