Moja manželská obrúčka. O trinástke sa hovorí, že je nešťastným číslom, nemyslím. Zajtra je odvtedy presne trinásť rokov, a ja pozerám na svoju obrúčku proti plamienku horiacej sviečky. Povedali sme si vtedy áno nevediac, čo nás v manželskej budúcnosti čaká. Čo sme prežívali ? Lásku, očakávania, obavy ? Asi z každého kúsok.
Byť spolu v dobrom aj zlom, tak je to v manželskom sľube. Moja trinásťročná obrúčka. Pozorujúc ju musím konštatovať, že je deformovaná, ošúchaná a samý šrám. Podstatne ale je, že je.
Je deformovaná ako často bývajú cesty lásky, keď na ne dopadajú údery kladiva osudu a náhod búšiac na ne z každej strany. Deformácia nevadí, dôležité je, že puto aj so svojou rastúcou silou zostáva.
Je ošúchaná, nadnesene by sme mohli povedať, že chytá patinu. Nové, práve nasadené obrúčky novomanželov sa krásne ligocú na ich prepletených prstoch. Koľko z tých novomanželov sa dočká ošúchania svojich obrúčok ? Ošúchaná obrúčka nie je vada. Ošúchaná obrúčka to je čaro, a vzácna blízkosť jej nositeľov. Je krásne, keď derieme obrúčky spolu a dlho. Čím je obrúčka ošúchanejšia, tým je totiž puto silnejšie.
Moja obrúčka je poškrabaná, je samý šrám. Nechcel by som, aby mi tie škrabance niekto vyplnil ani čírym zlatom. Obrúčka majú byť poškrabané, lebo žijú. Každý škrabanec mi pripomína prekážky a strasti, ktorými naše manželstvo prešlo. Ale milujúci musí pocítiť bolesť pichliačov, keď chce cítiť vôňu lásky. Tak ako sa vojak zoceľuje v boji tak sa obrúčka a manželstvo zoceľujú v zdolávaní prekážok a v zdieľaní spoločného smútku. V dobrom aj v zlom, tak sme si sľubovali.
Chcem vnímať svoje šrámy na obrúčke a spolu s nimi chcem zdieľať radosť a prekonávať prekážky, ktoré nám osud ešte chystá. A ony prídu. Prekážkam, ktoré naplánoval sa nevyhneme a je len na nás, či ich prekonáme a načerpáme z nich novú energiu, ale nás potiahnu ku dnu a pred ďalšiu prekážku sa už nedostaneme. Ja chcem spolu s našimi jemne sa navzájom dotýkajúcimi obrúčkami zdolať ešte čo najviac prekážok, lebo prekážky sú život, aj keď ich prekonávanie často bolí.
Trinásť rokov nie je veľa, napriek tomu chcem, aby sa naše obrúčky aj pri zdolávaní prekážok nežne k sebe túlili a kráčali spolu svetom ako jedno puto, nie dve obrúčky.
Nie je totiž dôležitý lesk a gravírovanie obrúčok, ale existencia a sila puta, ktoré predstavujú.
Nie je dôležitý nepoškodený povrchu obrúčok, ale to, aby sme si uvedomili, že každý šrám manželstvo posilnil a posunul ho vpred.
Nie nová obrúčka je pevná, ale ošúchaná životom nám dáva väčšiu, novú silu.
Moja obrúčka a jej ošúchanosť je pre mňa rovnako vzácna ako tá, ktorá so mnou nosí jej pár.
Je zaujímavé, že na oblohe je množstvo jagavých a životadarných hviezd a práve tá najagavejšia a najčistejšia padla vedľa mňa a sprevádza ma už trinásť rokov.
Ďakujem.
